Zvládneme to, dokazuje to aj história

Ako bude vyzerať svet po jari 2020? Bude náš život vyzerať úplne rovnako ako doteraz? Ak si chceme vytvoriť obraz o podobe ekonomiky a života po odznení koronavírusu, môžeme sa oprieť o závažné udalosti v histórii ľudstva. Hlboké krízy a otrasy vždy poznačili ľudstvo aj v nasledujúcich rokoch a desaťročiach. Spoločným menovateľom bola schopnosť sa adaptovať na nové podmienky.

Pád Rímskej ríše (alebo jej západnej časti) znamenal rozpad impéria a koniec Ríma ako antického centra sveta. Pre vtedajších občanov ríše to musel byť nepríjemný šok, boli náhle vystavení rôznym Vandalom, Gótom, menili sa vládcovia a hranice. Po rozpade ríše nám tu však ako dedičstvo zostali akvadukty, cestná sieť, dodnes sa opierame o Juliánsky kalendár a deň delíme presne ako Rimania na 12 častí. Prevzali sme po nich základnú stavebnú hmotu dneška - betón a základy nášho právneho systému sú tiež položené na rímskom práve.

Po stratách území prišla renesancia
O pár storočí padla aj východná časť impéria a Osmanská ríša prevzala pod svoju kontrolu Konštantínopol. Západ prišiel o strategické územie, Mehmed II. povolil svojim vojakom tri dni pľundrovať dobyté mesto. Učenci, ktorí boli nútení odísť z Istanbulu, však na západe položili základy renesancie, preniesli k nám antické a grécke poznatky, ktorých výsledky dodnes obdivujeme vo Florencii, či iných bývalých mestských štátoch Toskánska. Tlak vyvolaný okupáciou Balkánu a iných území, ktoré dovtedy dodávali Európe zlato na razenie mincí podnietil objaviteľské cesty a Krištof Kolumbus sa vybral smerom na západ.

V rôznych častiach sveta a v rôznych obdobiach dejín sa závažné zmeny podpísali na nasledujúcich rokoch a spôsobe života spoločenstiev zasiahnutých týmito zmenami. Ľudia sa museli prispôsobiť prírodným katastrofám, alebo dopadu vojenských vpádov na ich dovtedajšie obývané územie. Keď piráti v 16. storočí pravidelne pustošili mestá na pobreží Fuerteventury, presťahovali sa ľudia ďalej do vnútrozemia, ktoré bolo ťažšie dostupné z mora. Keď v 18. storočí erupcia lávy zaliala takmer 1 / 3 ďalšieho Kanárskeho ostrova Lanzarote, ľudia zaliate územie opustili a svoje sídla presunuli ďalej od tohto územia. Dnes sa na rozsiahlych lávových pásmach výborne darí hroznu.

Mapa Európy sa tiež zmenila
Keď sa Napoleon prehnal hore dole Európou, zostali po ňom všade zapustené korienky národnej uvedomelosti, ktoré postupne viedli k sformovaniu nových štátnych útvarov, poklesu moci šľachty a prijatiu základných ústavných zákonov vo viacerých štátoch. Viedenský kongres začal meniť mapu Európy. Dokonca aj Brazília získala v nadväznosti na to nezávislosť od Portugalska.

O prvej a druhej svetovej vojne ani nemusíme hádam písať. Traumatické zážitky predvojnového, medzivojnového a povojnového obdobia vidíme dodnes (napríklad hyperinflácia vo Weimarskej republike dodnes vplýva na štátne financie Nemecka). Projekt Európskeho spoločenstva bol vlastne tiež motivovaný večnými súbojmi o uhlie a oceľ na francúzsko – nemeckom pohraničí.

Ropné šoky v polovici 70-tych rokov viedli k technologickému vývoju lepších pohonných jednotiek či už v automobilizme, alebo v leteckom priemysle. Odvtedy sa datuje vznik Medzinárodnej energetickej agentúry a krajiny si začali tvoriť strategické rezervy ropy a plynu. Ázijská menová kríza koncom 90-tych rokov naučila postihnuté krajiny tvoriť si rezervy v cudzej mene.

Po finančnej kríze 2007 sa zmenil bankový legislatívny rámec a kapitálové požiadavky na banky. Regulácia postupne zaviedla prísnejšie pravidlá pre úverové obchody bánk a dohliadacie orgány získali väčšie kompetencie.

Čo nám prinesie kríza vyvolaná epidémiou Covid-19?
Zrejme uvidíme väčší tlak na vytvorenie národných núdzových systémov zdravotnej starostlivosti a ich prepojenie medzi krajinami. Schopnosť rýchlej reakcie, celoplošného uvalenia karantény, širokého testovania a diagnostikovania, ako aj logistiky sa musia celosvetovo zlepšiť. Vyspelejší svet sa musí postarať o zlepšenie zdravotníctva a systémov pomoci v rozvojových krajinách.

Práca z domu bude pravdepodobne umožnená väčšiemu počtu zamestnancov, firmy pravdepodobne budú investovať viac do IT systémov, ktoré to umožnia. Ako sa zamýšľajú aj vedci pre žurnál Politico, uvidíme možno viac digitálneho vyučovania na školách všetkých stupňov. Je tiež možné, že sa budú budovať lokálne logistické kapacity na produkty, ktoré sú v stave núdze nedostatkové. Možno sa budú zavádzať opatrenia, ktoré umožnia presun výroby z iných kontinentov opäť na lokálnu úroveň (nazvime to modernizáciou globalizácie).

Uvidíme, do akej miery budú v ľuďoch pretrvávať obavy a strach. Bude od toho do veľkej miery závisieť opätovný rozbeh odvetví ako je cestovný ruch, letecká preprava, či hotelierstvo. Ak tvrdíme, že táto kríza má mať tvar písmena V, bude to nevyhnutne chcieť stimuly zo strany vlád, nielen vo forme odkladu daní a splátok, ale priamych nenávratných platieb rodinám a spotrebiteľom, všeobecne známe ako „helicopter money“.

Zabrzdiť chod ekonomiky je relatívne jednoduché, ak vláda prikáže obyvateľom zostať doma v izolácii, je to v podstate otázka týždňa. Návrat späť do predošlého životného tempa je však niečo iné, ako píše aj magazín Foreign Attairs Ťažko prikážeme spotrebiteľom, aby od zajtra opäť kupovali autá a chladničky, obzvlášť ak sa naplnia predpovede o náraste počtu nezamestnaných.

Na druhej strane, je možné, že sa z nútenej izolácie obyvateľstvo euforicky vrhne na nákupy a začneme sa stretávať na večierkoch s priateľmi, objednávať dovolenky či meniť staré autá za nové. Úprimne si povedzme, že mnohí budeme potrebovať zhodiť tých pár kíl navyše z pravidelnej domácej stravy a obmedzeného pohybu a tempo rastu tak snáď dobehneme skôr, než si dnes myslíme.

 

Zdroj : openiazoch.zoznam.sk