Zlato...

Zlato, latinsky aurum, je jedinečným kovom s mimoriadnymi vlastnosťami. Aj preto je najstarším známym drahým kovom. Je typické svojou žltou – zlatou farbou, ktorá môže nadobúdať rôzne odtiene.

Zlato vyniká odolnosťou voči vonkajším vplyvom, nielen hrdzaveniu. Je tiež odolné voči kyselinám, zásadám alebo soliam. Je rozpustné len v lúčavke kráľovskej (zmes kyseliny dusičnej a chlorovodíkovej) a zmesiach kyanidu. Zlato má bod topenia 1064 °C a bod varu 2600 °C. Má vysokú špecifickú hmotnosť, kilogram zlata sa zmestí do kocky s hranou 3,75 cm. Ide o veľmi tvrdý, ale tiež tvárny kov.

Zlato v histórii ľudstva

Zlato sa ťaží už niekoľko tisíc rokov. Dokladom je honosný zlatý šperk sumerskej kráľovnej Šubad, ktorý je starý viac než 5 tisíc rokov.

Obrovské zlaté poklady boli objavené tiež v hrobkách egyptských faraónov. Neskutočných 9 ton zlata v podobe majestátnej rakvy, sarkofágu, trónu a množstve mýtických sošiek a skvostných šperkov skrývala hrobka Tutanchamóna, vládnuceho v 14. storočí pred. n. l.

Zlatom sa však obklopovali tiež juhoamerickí Inkovia. Tí zlato využívali pri stavbe palácov. Nosili ho nielen ako šperky, ale dokonca sa do zlata obliekali.

Zlato od pradávna neslúži len pre krásu, ale aj pre zdravie. Dnes sa s ním bežne stretávame v stomatológii, v minulosti sa zlatom skúšala liečiť napríklad tuberkulóza, neskôr reumatizmus či nádory.

Zlato je v histórii ľudstva uchovávateľom hodnôt, v mnohých spoločnostiach a kultúrach slúžilo ako platidlo. Zlaté mince sa razili napríklad v starom Grécku a Ríme, rozkvet zaznamenali najmä v stredovekej Európe. Prvé zlaté dukáty v Čechách vydal Ján Luxemburský v 14. storočí, nasledoval ho Karol IV. aj ďalší veľkí vladári. Tým posledným bola Mária Terézia.

Zlato sa stalo tiež základom moderného menového systému. Písal sa rok 1717, keď bola stanovená pevná cena jednej unce rýdzeho zlata na 4,89 libry. Hodnota meny sa tak definovala množstvom zlata (tzv. Zlatý štandard). Trh so zlatom sa uvoľnil až v roku 1971, aby sa zlato stalo investičnou príležitosťou.

 

Zlato je všade okolo nás

Napriek tomu, že je zlato jedným z najoceňovanejších kovov, v prírode sa vyskytuje takmer všade. Prirodzene ho však nájdeme prevažne v zmesiach, napríklad so striebrom, meďou, platinou, paládiom alebo ródiom.

V zemskej kôre je priemerne 0,0035 g zlata na tonu horniny. V morskej vode môže byť až 5 g zlata na meter kubický vody. Zlato je súčasťou hornín či vody, ale tiež jedným z minerálov, ktorý sa nachádza v mnohých živých organizmoch. Zlato sa vyskytuje aj v mesačnom prachu alebo v meteoritoch.

Podľa odhadov je v súčasnosti vyťažených asi 100 tisíc ton zlata, 50 % z toho má podobu šperkov. Viac než 90 % z celkového objemu zlata bolo vyťažených až po roku 1848, keď sa začalo ťažiť v americkej Kalifornii. Každým rokom sa pritom vyťaží ďalších 200 ton.

Zatiaľ čo ešte začiatkom storočia sa ťažilo v náleziskách s koncentráciou zlata 15 g na tonu horniny, súčasné technológie umožňujú ťažiť aj z hornín s obsahom okolo 1 g zlata v tone vyťaženého materiálu.

V južnej Afrike sa dnes zlato ťaží aj z hĺbky dosahujúcej 3 km. Práve v JAR, tiež v Rusku, Kanade, USA alebo Austrálii sa nachádzajú najväčšie náleziská zlata. Dnes sa však zlato ťaží vo viac než päťdesiatich krajinách sveta.

Druhy zlata

Zlato je určite tým najobľúbenejším kovom na výrobu šperkov. Starí Egypťania zlato využívali v pôvodnej podobe, tak, ako ho našli. Nešlo preto o rýdze zlato, ale najmä o kombináciu zlata a striebra, tzv. elektron alebo tiež bledé zlato.

Rýdze zlato má typickú žltú farbu. Je však mäkké. V súčasnom šperkárstve sa preto používa v podobe zliatin, najmä v kombinácii so striebrom a meďou. Rýdzosť zlata sa označuje v karátoch, keď 1 karát znamená 1/24 zlata v obsahu zliatiny.

Zlato sa v šperkárstve mieša s inými drahými či všeobecnými kovmi ako je striebro, meď, zinok, paládium, mangán, nikel, kadmium a i. Konkrétne zloženie sa odráža tiež vo farbe zlata. Najznámejšie je žlté zlato, existuje však tiež v rôznych farebných odtieňoch ako tzv. farebné zlato. Základné žlté zlato mení striebro, paládium či nikel do biela (hovoríme potom o bielom zlate). Meď dáva zlatu červený nádych (červené zlato, ružové zlato), kadmium potom nádych do zelena.

 

Zdroj: briliantove-sperky.sk/blog/zlato/