ZLATÉ HODOVANIE

Zlato prirodzene spájame so svetom prepychu a šperkov. Patrí k nemu už od dávnych dôb. Niektorých však možno trochu prekvapí fakt, že naši prapredkovia ho využívali aj na mnohé iné účely a stalo sa aj luxusnou súčasťou ich jedálnička.

Tento ušľachtilý kov sa vníma odpradávna ako vznešený materiál, ktorý sa spája s posvätným kultom, nadprirodzenými schopnosťami a dokonca s nesmrteľnosťou. V starom Egypte napríklad považovali zlato za kožu bohov, a tak sa stalo neodmysliteľnou súčasťou náboženských a pohrebných rituálov. 

Čo je zlato?
Zlato (lat. aurum) je však predovšetkým prvok zapísaný v periodickej tabuľke chemických prvkov, ktorý sa pod protónovým číslom 79 nachádza medzi platinou a ortuťou. Jeho základnými vlastnosťami sú dobrá kujnosť a odolnosť voči korózii, vďaka ktorým je ľahko spracovateľné a stále. Z jedného gramu zlata možno vyrobiť drôt s dĺžkou dva kilometre a 10 gramov postačí na výrobu zlatého plátu o rozlohe 10 m2. Možno aj preto bolo zlato prvým kovom v prírode, ktorý začala spracúvať ľudská ruka.
Keďže zlato je trvácne, väčšina civilizácií ho uctievala ako symbol bohatstva a moci a učinila z neho platidlo, ktoré sa ujalo už od staroveku predovšetkým v antickom Grécku. Dodnes si uchováva hodnotu, ktorú mu pripísali doterajšie civilizácie: kilogramové zlaté ingoty sa uskladňujú v bankách ako zlatá rezerva, ktorá zohráva veľkú úlohu najmä v časoch krízy.
V modernom priemysle sa využíva tiež hojne. Vďaka dobrej vodivosti a stálosti si našlo miesto aj v elektronike a je nevyhnutné i v dnešnom veku informatiky. Možno vás zaskočí informácia, že sa nachádza v samom srdci počítačového procesora a nezaobídu sa bez neho ani USB kľúče či ďalšie zariadenia. V notebookoch je v priemere 0,2 gramu zlata. 

Večný život
Liečbu zlatom poznali už niektoré staré civilizácie, ako Egypt alebo India. Zachovali sa nám detailné výskumy o terapeutickom využívaní zlata v Číne. V spise "Soľ a železo" z roku 81 p. n. l. Huan Kuan z dynastie Han píše: „Nesmrteľní jedia zlato a perly, takto získavajú svoj večný život na zemi i v nebi.“ Ge Hong (283-343) z dynastie Jin zasa tvrdí, že jedenie zlata upokojuje telo človeka a poskytuje mu večný život. Zlato používali Číňania napríklad na liečbu ochorení kĺbov, rubeolu, brušný týfus, vredy a pľúcne choroby. V Japonsku bolo zas tradíciou konzumovať ho v šálke čaju či saké alebo v zlatých lístkoch, ktorým sa pripisovala magická sila a viaceré terapeutické účinky. Francúzsky lekár Jacques Forestier v roku 1929 objavil, že zlato má priaznivé účinky pri liečbe artrózy.
Využívanie zlata v oblasti medicíny je dnes známe pod pojmom chryzoterapia. Vynikajúca biokompatibilita zlata ako aj rezistencia voči baktériám spôsobila, že po ňom siahla aj moderná lekárska veda. Naše telo ho dobre znáša, a tak sa okrem stomatológie používa pri výrobe pacemakerov a ušných implantátov. V ostatných rokoch sa uskutočňujú výskumy o terapeutickom potenciáli zlata pri liečbe rakoviny a AIDS. Vedci z univerzity v Singapure si nedávno dali patentovať deriváty zlata na liečbu nádorových ochorení.

Tajomstvo šafranového rizota
Zlato známe svojimi liečivými účinkami je však aj jedlé. Predávajú ho dokonca aj v kapsuliach. V minulosti ho často jedávali vo vysokých spoločenských kruhoch, a to vo všetkej diskrétnosti. Pravdepodobne ho konzumovali už v staroveku, no prvá zmienka o jedlom zlate pochádza až zo 14. storočia. Bernardino Corio v Milánskej kronike opisuje svadobnú hostinu Violanty Visconsiovej s Lionelom Plantagenetom z roku 1368. Čitateľ zostane v nemom úžase, keď sa dočíta, že slávni svadobní hostia, medzi ktorými nechýbal ani Petrarca, siahali po táckach, na ktorých boli naukladané pečené kusy diviny pokryté plátkami zlata…
Na to, aby potraviny (ale i vtedajšie maľby) získali zlatý nádych, sa v minulosti využíval žltkastý odtieň šafranu. Takto sa zrodila aj známa milánska pochúťka – šafranové rizoto. Šéfkuchár Gualtiero Marchesi, zakladateľ modernej talianskej kuchyne, nadviazal na túto tradíciu a svoje šafranové rizoto ozdobil zlatým plátom. Sám ho označil za „veľmi elegantné jedlo“.
Zlata na tanieri sa naozaj netreba báť, ak ho, samozrejme, konzumujeme v rozumnej miere. Nespôsobuje alergiu, nemá chuť, kalórie, ani dátum spotreby. Čisté 24-karátové zlato na rozdiel od zlata na výrobu šperkov (18 až 22-karátové) je mäkké a jemné, chemicky nereaguje a jednoducho len prejde naším zažívacím traktom. Európska únia a Spojene štáty povolili jeho používanie ako prídavnej látky na dekoráciu potravín s kódom E 175. V luxusnej gastronómii sa používa zlatý prášok, lístky, pláty, zrnká alebo vločky. Nadšencov má vo viacerých krajinách.
Najväčším konzumentom je India, ktorá spotrebuje odhadom 12 ton jedlého zlata ročne. Zlaté lístky ozdobujú nielen tradičné zákusky, ale aj baranie guľôčky, ktoré sa jedia počas svadobných hostín alebo náboženských sviatkov. Aj v Číne sa niektoré druhy diviny posypávajú zlatom. Japonci si zasa na úspešný a šťastný nový rok pripíjajú so saké, v ktorom plávajú zlaté vločky a niektorí japonskí šéfkuchári prikrášľujú svoje najlepšie suši kúskami jemného zlata. V Pakistane sa zlato konzumuje pre svoje domnelé povzbudzujúce a afrodiziakálne účinky. No nemusíme zachádzať na iné kontinenty: vo Francúzsku a Švajčiarsku slávni výrobcovia čokolád ozdobujú svoje bonbóny lístkami zlata, aby ešte viac pošteklili chuťové poháriky gurmánov. 

Lahodná víla DeLafée
Jedlé zlato je dnes veľkým trendom nielen v luxusných reštauráciách, ale aj u cukrárov a výrobcov bonbónov. Nadšenie pre tento drahý kov uchvátilo i švajčiarsku spoločnosť DeLafée, ktorá je vskutku talentovaným tvorcom jedinečných produktov v epikurejskom štýle ozdobených jedlým zlatom. Ich nezabudnuteľné luxusné darčeky vyjadrujú emócie a sú synonymom lásky, vášne a úspechu.
Spoločnosť založil v roku 2004 Sébastien Jeanneret. Jeho cieľom bolo spojiť dve miestne tradície: výrobu čokolády a zlatých šperkov. Čokolády DeLafée ozdobené jedlým zlatom si hneď našli cestu k spotrebiteľovi a zožali veľkú slávu aj v médiách, napríklad v magazíne Forbes. Luxusné čokolády mali možnosť ochutnať aj hollywoodske hviezdy na odovzdávaní Oscarov v roku 2006. Po čokoláde prišli na rad aj ďalšie pochúťky a darčeky ozvláštnené zlatom – čaj, lízanky, šumivé víno, kocky ľadu do nápojov a cigary, ktoré sa dnes predávajú v 50-tich krajinách sveta. 
Spoločnosť najnovšie uviedla na trh aj kozmetické produkty a dekoračné predmety do domácnosti. Všetky spája jedinečný dizajn a kombinácia najrôznejších textúr prírodných materiálov pokrytých 24-karátovým zlatom. Od roku 2011 spoločnosť spolupracuje so slávnymi luxusnými značkami a privátnymi klientmi.

zdroj: http://grandmagazine.argusmedia.sk