Varovanie: " Najväčšia kríza bude ešte horšia než ste si mysleli."

Mark Twain povedal: „Ak nečítate noviny, ste neinformovaní. Ak ich čítate, ste informovaní nesprávne.“

Preto chceme pritiahnuť vašu pozornosť na nedávny článok s názvom „Pokušenie izolacionistu“, zverejneného v denníku The Wall Street Journal, napísaného Richardom Haassom, prezidentom Snemu pre zahraničné vzťahy (CFR).

Článok bol, až na pohľad do zmýšľania a názorov „elít“, o ničom. Snem zahraničných vzťahov je jedna z mnoho zoskupení ako Bilderberg, Bohemian Grove či Davos, kde sa zhromažďujú „elity“, teda aspoň takto sa sami označujú.

Tieto politické skupiny nemajú sami o sebe politickú silu. Ale ich členovia sú členmi vlád, veľkých korporácií, univerzít, armády alebo médií. Všetci chodili do rovnakých škôl, sú členmi tých istých klubov, stretávajú sa spolu, a čo je najdôležitejšie, majú rovnaký svetonázor. Čo je podstatou tohto svetonázoru? Veria v silu štátu (nie trhu) ako najlepšieho spôsobu na ovládanie sveta.

T. Durden ešte stále nemôže uveriť tomu, že nedávno bol pozvaný na jedno takéto stretnutie. Pravdepodobne omylom. Nepredpokladá, že sa tam bude chovať ako líška v kurníku, ale skôr ako smrtka na zábave, ničiac dobrú náladu druhým. O všetkom vám povie budúci mesiac.

Ale späť k aktuálnej téme. Podobne ako T. Durden, aj vy ste si už určite položili otázku: „Kto sú títo ľudia? Sú to podvodníci, blázni alebo oboje? Berú drogy? Sú šialení?“

Haass článok začína delením zahranično-politických pozorovateľov na „internacionalistov“ a „izolacionistov“ – nepravdivé, zavadzajúce a hlúpe delenie. Nie sú „internacionalistami“ (nimi sú ľudia pohybujúci sa medzi viacerými krajinami), sú „globalistami“ (ľuďmi, ktorí chcú pracovať pre jednu svetovú vládu, ktorú riadia). Haass používa termín „internacionalisti“ v pejoratívnom slova zmysle pre nepriateľský kemp, a zjednocuje ho s „neintervencionalistami“ – čo je úplne odlišná skupina. Izolacionisti pripomínajú zaostalú kultúru a skrývajú sa pred zvyškom sveta. „Neintervencionalisti“ nechcú pchať nos do vecí, do ktorých ich nič nie je.

Nazýva tzv. internacionalistov (globalistov) „tými, ktorí chcú, aby si USA zachovalo svoje významné medzinárodné postavenie, ktoré si drží už od 2. svetovej vojny.“ Týmto chce povedať, že priaznivci vlády USA by mali chodiť po svete a „šíriť demokraciu.“ Domnieva sa, že demokracia – priaznivejšia forma vlády ľudu – je vždy dobrá vec. Nehľadiac na fakt, že demokracia je iba málokedy výsledkom zásahov vlády USA. Jeho ďalšie delenie (tu je obdivuhodná jeho otvorenosť) je delenie na „elity“ – vysokopostavení vládni úradníci a ľudia ako tí v CFR – a na „ne-elity“. Používa presne tieto slová. A nazýva útoky USA a pokusy o zmenu režimu „ambicióznou zahraničnou politikou“.

Hovorí, že aj po nadväzujúcich katastrofálnych zlyhaniach USA, ako napr. Kórejská, Vietnamská, Afganská alebo Iracká vojna, a pokračujúcich katastrof v Líbyi, Sýrii, by USA malo pokračovať na rovnakej vlne.

Má rád aliancie. Napriek tomu, že aliancie slúžia iba na to, aby zaangažovali jednu krajinu do vojny tej druhej. Aliancie robia z malých miestnych sporov spory veľké a katastrofálne. Toto bolo vždy ich úlohou. Ale klasickým príkladom je 1. sv. vojna, ktorá signalizovala začiatok dlhodobého úpadku západnej civilizácie. Aliancie vedia slúžiť iba k tomu, aby zaangažovali USA do vojen medzi malinkými krajinami, ktoré väčšina Američanov nedokáže ani nájsť na mape.

Potom pokračuje rozoberaním niečoho, čo nazýva „voľný obchod“, ďalšie nesprávne použitie termínu. Voľný obchod existuje iba vtedy, ak v ňom neexistujú žiadne záväzky a kvóty, a keď si hociktorý podnik môže kúpiť a predať, čo len chce, hocikde a hocikedy.

Čo títo ľudia vlastne chcú, je trh, ktorý je ovládaný vládou. Páči sa im, ak sa takýto trh nazýva „fair trade“. Hovorí, že je potrebné, aby sa vzdelaní a neskorumpovaní vládni úradníci uistili, že si nerozumní a nepoctiví kupujúci a predávajúci navzájom neubližujú.

Nemali by sme sa však obávať toho, že cudzinci podporovaním svojich podnikov budú brať na ľahkú váhu predpisy týkajúce sa životného prostredia a pracovných vzťahov? Durdenova odpoveď znie: nie. Je úžasné, ako šialená merkantilistická vláda dotuje konzumentov v USA. My sa obohacujeme, kým sa oni ochudobňujú predávaním dolárových bankoviek za 50 centov. A je skvelé, ako Číňania vedia vyrobiť niečo lacnejšie než Američania. Američania – tí, ktorí, stále majú najväčšie rezervy kapitálu, technológií, a vzdelanej pracovnej sily – sú oslobodení od robenia niečoho produktívnejšieho.

Každopádne, Haassov článok je hrozný zo všetkých strán. Bolo by ho tu možné aj vložiť, ale je dlhý a príliš nudný, a porušovalo by to autorské práva magazínu. Ale je tu ešte jeden neslýchaný článok. Tento je hlúpejší a deštruktívnejší. Volá sa „Strašidelná stránka hotovosti“, napísal ho Kenneth Rogoff a len nedávno bol vydaný rovnakým magazínom. Rogoff je, ako inak, ekonómom na Harvarde. Kvôli autorským právam časopisu si ho však musíte zaobstarať sami. Bolo by dobré, ak by ste tak urobili čím skôr. Článok totiž vysvetľuje – v čistom a zrozumiteľnom jazyku – „elitárske“ zdôvodnenie zápornej úrokovej sadzby a zrušenia hotovosti.

„Toto doslova ruinuje moje presvedčenie a núti ma myslieť si, že autor je kriminálny pomätenec.“ tvrdí Durden. „Doslova“ myslí Durden v ironickom slova zmysle. Kriminálnikom ho nazýva preto, lebo obhajuje útoky na cudzí majetok, a v skutočnosti aj útoky na životy jeho majiteľov. Pomätencom ho nazýva preto, lebo jeho myšlienky a presvedčenia sú klamlivé a na míle vzdialené od reality.

Takže môžeme povedať, že každý deň badať náznaky z každej strany, že posledná kvapka gigantickej finančnej krízy, do ktorej sme vstúpili v roku 2007, bude veľmi, veľmi zlá.

Na záver dodáva: „Najväčšia kríza bude ešte horšia, než som si myslel.“

Zdroj: Bloomberg, The Wall Street Journal