Tri dôvody, prečo je bankový systém proti nám zmanipulovaný

Pred pár dňami jeden z neúspešných kandidátov vo voľbách, o ktorom navyše nikto nikdy nepočul, urobil prekvapujúce vyhlásenie s dopadmi na každého, kto má účet v banke.

Volá sa Dombrovski, v Európe je jedným z hlavných predstaviteľov finančného sektoru a má pod dohľadom bankové regulácie v Európskej únii.

Vo svojom vyhlásení sa kriticky vyjadril voči ďalším bankovým regulátorom, pričom uviedol, že odmietne akékoľvek plány regulátorov na ďalšie zvyšovanie kapitálových požiadaviek pre banky.

Čo nemusí znieť nijako zvláštne, ale je to veľmi dôležité.

Kapitál banky je najkritickejším bodom v bilančnej súvahe bánk.

Kapitál je akousi rezervou bánk: ak niečo nejde podľa plánov, kapitál banky má zaistiť bezpečnosť vkladov klientov bánk.

Silné banky disponujú veľkým množstvom kapitálu postačujúcim na ochranu voči krízam.

Slabé banky s nízkym objemom kapitálu sa ale môžu dostať do existenčných problémov. Čo je to, čo sa stalo v roku 2008.

Väčšina bánk na západe držala veľmi malé objemy kapitálu. Celé roky poskytovali lacné pôžičky ľuďom s rapídne nízkou solventnosťou.

Keď bublina praskla, banky prišli o miliardy dolárov. A ukázalo sa, že väčšina bánk mala v tom čase príliš nízke objemy kapitálu.

Ak sa divíte prečo, odpoveď je jednoduchá: čím menej kapitálu banka drží, tým viac ho môže investovať.. takže banky s nízkym držaným kapitálom zarobia viac peňazí.

Napríklad banka Lehman Brothers bola celkom zisková.

No hodnota jej kapitálu dosahovala žalostné 3% hodnoty jej celkových aktív, čo znamená, že ak by hodnota investícií banky klesla iba o 3%, bola by v koncoch.

A hodnota investícií im spadla oveľa viac než o 3%, takže kapitál tejto banky ani zďaleka nemohol pokryť problémy, ktoré sa vyskytli. Banka skrachovala a obrovská kríza vypukla.

Regulátory vtedy sľubovali, že nedovolia aby sa niečo podobné zopakovalo.

V nasledujúcich rokoch komisia vydávajúca celosvetové bankové regulácie, známe ako Basel, tlačila na banky, aby zvyšovali objemy držaného kapitálu.

Ale napríklad také európske banky majú svoje bilančné rozvahy stále v žalostnom stave.

Ich investície sú preplnené dlhopismi s negatívnym výnosom vydaných upadajúcimi vládami.

A kapitál, ktorým disponujú je taký nízky, že už existujú dohady o budúcej potrebe vykúpiť banky peniazmi daňových poplatníkov, týkajúc sa bánk ako talianska Monte dei Paschi, či nemecký gigant Deutsche Bank.

Napriek týmto fundamentálnym nedostatkom v rozvahách, Dombrovski odmieta nedávne snahy komisie o zvýšenie bezpečnosti bánk.

Podľa spravodajského portálu Financial Times mu vadí najmä to, že navrhované zmeny by viedli až k rapídnemu nárastu objemu kapitálu, ktorý by banky museli držať.

… takže inými slovami, vedúci predstaviteľ finančného sektoru v Európe považuje za zlý nápad to, aby mali banky kapitál navyše pre väčšiu bezpečnosť.

Zisky bánk sú tak uprednostňované pred bezpečnosťou tých, čo do bánk peniaze vkladajú, a to dokonca v čase, keď narastá počet bánk dostávajúcich sa do problémov.

V očiach byrokracie má zisk väčšiu cenu než bezpečnosť, čo len dokazuje, ako je bankový systém proti nám zmanipulovaný.

Príklad B: Fraška menom Volckerove regulácie

Ako ďalšiu snahu na zvýšenie bezpečnosti bánk schválila americká vláda ako časť nových pokrízových regulácií tzv. Volckerove regulácie, alebo v angličtine „Volcker Rule“.

Tieto regulácie nútia banky, aby predali svoje najrizikovejšie aktíva, teda tie, čo by nemali nakupovať peniazmi zo sporiacich účtov klientov.

Problémom ale je, že tieto rizikové aktíva nemajú veľkú hodnotu a pre banky je ťažké nájsť niekoho, kto by ich od nich odkúpil za pôvodnú cenu.

Takže miesto toho, aby ich predali so stratou, stále požadujú predĺženie doby na predaj týchto aktív.

Už teraz mali šesť rokov na to, aby sa aktív zbavili. Termín sa ale odložil až na rok 2022.

Vo svojich súvahách tieto aktíva stále uvádzajú s pôvodnou hodnotou, aj keď je jasné, že reálna hodnota týchto aktív ani zďaleka taká nie je.

Táto schéma umožňuje bankám skryť očividné straty.. pričom fungovanie tejto schémy umožnili vysokí vládni predstavitelia ako aj predstavitelia bánk.

Príklad C: Nikto z banky Wells Fargo neskončí za mrežami

Banka Wells Fargo čelí obrovskej kritike zo strany verejnosti za to, že falšovala účty klientom v snahe docieliť stanovené ciele predaja.

A okrem toho bude pravdepodobne musieť zaplatiť sériu pokút, z čoho väčšina pôjde vláde a na právne úkony.

Ale nečakajte, že nejaký vyšší predstaviteľ banky by čelil kriminálnym obvineniam.

Ak by sme boli napríklad ja alebo vy zapojení do toho, čo táto banka spravila, už by sme mali oblečené oranžové uniformy a boli na nútených prácach.

Na to, čo spravili, existuje výraz. A tým je podvod. Ľudia na vrchu v tom boli buď zapletení, alebo boli príliš hlúpi na to, aby to zistili.

Opäť sa tak ukazuje manipulovateľnosť systému na úžitok bankám a na úkor bežným ľuďom.

Súčasný stav bankovníctva je bizarný

Vytvorili systém, v ktorom s dôverou vkladáme úspory do inštitúcií, ktoré nikdy nevynechajú príležitosť na zneužitie tejto dôvery.

Pri vkladaní peňazí do bánk sme veriteľmi s otáznymi zárukami.

A výmenou za riziko, ktoré sčasti preberáme, neposkytujú banky žiadnu transparentnosť ohľadom toho, čo s peniazmi robia.

Navyše majú vplyv na členov vo vláde, ktorí im reguláciami a zákonmi umožnia zakryť ich skutočný finančný stav.

A naša odmena za dané riziko? Pri troche šťastia možno aj 0,1%.

Prečo im nechávať peniaze? Môžeme sa zamyslieť nad vybratím aspoň určitého množstva úspor.

Zlato a peniaze v hotovosti sú skvelou alternatívou.

Zdroj: EconomicTimes, Bloomberg