Stráca americký dolár svoju pozíciu svetovej dominantnej meny?

Americký dolár si v posledných rokoch udržal svoje dominantné postavenie ako svetová dominantná mena, hoci ostatné meny, ako euro čínsky jüan, japonský jen, britská libra, švajčiarsky frank a ďalšie, zaznamenali výraznejší posun. 

Meny, ktoré zohrávajú významnú úlohu na medzinárodných finančných trhoch, napĺňajú niekoľko súvisiacich, ale aj nesúvisiacich úloh. Používajú sa ako prostriedok výmeny, ako zúčtovacie jednotky a uchovávateľ hodnoty.

Ropné a iné komoditné zmluvy sú väčšinou denominované v amerických dolároch, čo z nich robí dôležitú účtovnú jednotku. Dolár je dominantnou účtovnou menou v medzinárodných obchodných transakciách, najmä ak vylúčime obchodovanie v rámci Európy a obchodovanie európskych krajín so zvyškom sveta, z ktorých veľká časť je účtovaná v eurách. Dolár a euro spolu tvoria asi tri štvrtiny medzinárodných platieb uskutočnených na vyrovnanie cezhraničných obchodných a finančných transakcií, sú hlavným výmenným médiom.

Funkcia uchovávateľa hodnoty súvisí so statusom rezervnej meny. Rezervné meny sú zvyčajne tvrdé meny, ktoré sú ľahko dostupné a môžu sa voľne obchodovať na svetových trhoch s menami, ktoré sa považujú za bezpečný uchovávateľ é hodnoty. Kľúčovým aspektom pri konfigurácii globálnych rezervných mien je zloženie globálnych devízových rezerv (FX), ktoré držia ako devízové aktíva centrálne banky jednotlivých štátov. Dolár je hlavnou globálnou rezervnou menou od momentu, keď vystriedal britskú libru po druhej svetovej vojne. Podiel amerického dolára na devízových rezervách centrálnych bánk monitoruje Medzinárodný menový fond. V ostatných rokoch sa podľa údajov MMF podiel „pridelených“ devízových rezerv v amerických dolároch znížil zo 66 % na 62 %, čo sa javí ako relatívne veľký pokles v krátkom čase.


Jednotlivé krajiny ale nie vždy vykazujú meny, v ktorých držia devízové ​​rezervy, pretože to robiť nemusia a navyše ide o citlivé informácie. MMF sľubuje, že bude k týmto informáciám pristupovať ako k dôverným a bude vykazovať iba súhrnné čísla. Ak centrálna banka odhalí, akú menu drží pre devízové ​​rezervy, táto suma sa danej krajine „pridelí“. Modrá čiara na obrázku teda ukazuje, že centrálne banky prejavujú ochotu informovať MMF o tom, aké meny majú.

 

Eswar Prasad v svojej štúdii to vysvetľuje nasledovne. „Nedávny zdanlivo výrazný štvorciferný pokles podielu dolára na globálnych devízových rezervách zo 66 percent v roku 2015 na 62 percent v roku 2018 je pravdepodobne štatistický artefakt súvisiaci so zmenami vo vykazovaní rezerv. Tento posun podielu dolára bol pravdepodobne ovplyvnený tým, ako sa Čína a iní, ktorí doteraz nehlasovali menové zloženie svojich rezerv, sa rozhodli tak urobiť postupne v období rokov 2014 - 2018.“

Ďalším meradlom použitia amerického dolára na medzinárodných trhoch je spôsob, akým sa používa na svetových devízových trhoch. Zlatým štandardom je dnes trojročný prieskum mimoburzových devízových trhov, pod taktovkou Banky pre medzinárodné platby. Podľa aktuálnych údajov dosiahlo  obchodovanie na devízových trhoch v apríli 2019 6,6 bilióna dolárov za deň, oproti 5,1 biliónu dolárov pred tromi rokmi. Rast obchodovania s derivátmi FX, najmä s devízovými swapmi, predbehol rast spotového obchodovania. Americký dolár si zachoval svoj dominantný menový status, keď bol na jednej strane v 88 % všetkých obchodov. Podiel obchodov s eurom sa na jednej strane sa mierne zvýšil, na 32 %. Naproti tomu podiel obchodov s japonským jenom klesol približne o 5 percent a zostal treťou najaktívnejšie obchodovanou menou (na jednej strane v 17 % všetkých obchodov)

Rovnako ako v predchádzajúcich prieskumoch, meny rozvíjajúcich sa trhov (EME) opäť získali trhový podiel a dosiahli 25 % celkového globálneho obratu. Obraty v skupine renminbi však rástli iba mierne rýchlejšie ako trh s agregátmi a renminbi v globálnom rebríčku ďalej nepostúpilo. Čínska mena tak zostala ôsmou najobchodovanejšou, s podielom 4,3 %, hneď po švajčiarskom franku.

Ďalším meradlom amerického dolára ako globálnej meny je jeho použitie v medzinárodných platbách prostredníctvom systému SWIFT. „Napríklad od roku 2012 do roku 2019 sa podiel dolára na cezhraničných platbách sprostredkovaných prostredníctvom siete SWIFT zvýšil o 10 percentuálnych bodov na 40 percent, zatiaľ čo podiel eura sa znížil o 10 percentuálnych bodov na 34 %. Podiel renminbi na globálnych platbách klesol pod 2 %,“ píše Prasad.

Stručne povedané, americký dolár si v posledných rokoch udržal svoje dominantné postavenie dominantnej meny. Podľa Prasada je vzhľadom na pretrvávajúce hospodárske ťažkosti a politické napätie v eurozóne ťažké si predstaviť, že by euro predstavovalo veľkú výzvu pre dominantné postavenie dolára ako rezervnej meny alebo dokonca ako medzinárodnej platobnej meny.

A čo renminbi, predstavuje z dlhodobého hľadiska problém pre dolár? Veľká a rastúca miera Číny na svetovom HDP a obchode bude podľa Prasada nepochybne stimulovať väčšie využívanie jüanu pri denominovaní a vyrovnávaní cezhraničných obchodných a finančných transakcií. Úloha renminbi ako medzinárodnej platobnej meny bude však obmedzená neochotou čínskej vlády uvoľniť kapitálový účet a umožniť, aby bola hodnota meny určovaná trhovými silami.     

Aj keď by nakoniec mohlo dôjsť k zmene, nedávne posilnenie určitých aspektov dominantného postavenia dolára v globálnych financiách naznačuje, že takáto zmena v blízkej budúcnosti do úvahy neprichádza. Vyžadovalo by si to zásadné zmeny v hospodárskej a v niektorých prípadoch aj finančnej a inštitucionálnej štruktúre hlavných ekonomík sprevádzané významnými úpravami systému globálneho riadenia. Pre túto chvíľu a v dohľadnej budúcnosti, aj vzhľadom na nedostatok životaschopných alternatív, bude vládnuť dolár.

 

Zdroj : openiazoch.zoznam.sk