Stane sa Švédsko prvou bezhotovostnou krajinou sveta?

Prví dnu, prví von? Švédsko bolo prvou krajinou, ktorá zaviedla bankovky v roku 1661 a zdá sa, že je na dobrej ceste stať sa prvým národom, ktorý bude úplne bez hotovosti.

Hodnota hotovosti v obehu vo Švédsku pomerne rýchlo klesá. Hodnota bankoviek a mincí tečúcich ekonomikou sa za posledných 10 rokov znížila približne o 50%. V oblasti predaja sa len 15% transakcií vykonáva vo forme hotovosti.

Švédsko je lídrom v bezhotovostných platbách

Cecilia Skingsleyová, zástupkyňa guvernéra švédskej centrálnej banky – Riksbank, uviedla, že prechod na bezhotovostné platby nebol strategický. Riksbank ani zákonodarcovia nejednali o tom, že by to bolo potrebné. Hnacím motorom prechodu spoločnosti k bez hotovosti vo Švédsku sú skôr rýchle technologické zmeny.

Tento progres môže prebehnúť rýchlejšie, než bude vhodné. V októbri Riksbank komentovala potrebu, aby banky naďalej uvoľňovali hotovosť. Guvernér centrálnej banky Štefan Ingves uviedol:

„Podľa nášho názoru sú všetky banky a iné úverové inštitúcie, ktoré ponúkajú platobné účty, povinné využívať hotovosťou.“

Riksbank identifikovala, že ak sa používa menej peňazí ide o problém. Jej odôvodnením je, že nemôže plniť svoj mandát, pokiaľ sa nepoužijú platobné prostriedky, ktoré vydáva. Zdá sa, že uvažuje dopredu o možných scenároch, ktoré môže digitalizácia priniesť. To znamená, že pre centrálnu banku je oveľa ľahšie obísť, ak nebude mať plne pod kontrolou platobné možnosti.

Hrozí elektronická mena E-koruna?

S ohľadom na tento scenár sa centrálna banka zaoberá spustením elektronickej koruny – digitálnej meny vydanej centrálnou bankou. V novembri Ingves navrhol, že argument, že centrálne banky naďalej vydávajú peniaze a ovplyvňujú menovú politiku, je taký vyrázným ako kedykoľvek predtým.

Banka medzinárodných zúčtovaní (BIS) – tzv. Centrálna banka centrálnych bánk – súhlasila s Ingvesom, pokiaľ ide o to, že centrálne banky by aj naďalej mali zohrávať rovnakú úlohu ako pri tradičnej hotovosti. Pozrime sa však na názory BIS a Riksbank z hľadiska posudzovania vydávania digitálnej meny.

V správe uverejnenej na začiatku tohto mesiaca BIS spochybňuje životaschopnosť digitálnych mien vydaných centrálnymi bankami. Kým platby môžu byť prvoradým hľadiskom pri zavedení e-Krona, môžu existovať neúmyselné následky. Historicky sa v bankách vyskytlo mnoho prípadov – kde sa občania obávajú o bezpečnosť svojich úspor a nastane hromadný výber vkladov. S príchodom digitálnej suverénnej meny existuje v tomto ohľade oveľa väčšie riziko.

V prehľade sa uvádza:

„Všeobecný účel CBDC [Digitálnej meny centrálnej banky] by mohol viesť k vyššej nestabilite financovania vkladov komerčných bánk. Aj keď sú v období stresu navrhnuté predovšetkým s ohľadom na platobné účely, môže dôjsť k rýchlemu a rozsiahlemu úteku smerom k centrálnej banke, čo by vyzvalo komerčné banky a centrálnu banku na zvládnutie takýchto situácií. “

BIS tvrdí, že by to mohlo presunúť centrálne banky do neprebádaného územia, čo by viedlo aj k väčšiemu politickému zasahovaniu.

Zníženie rizika digitalizácie

Protagonisti bezhotovostnej spoločnosti poukazujú na to, že by to všeobecne znamenalo ukončenie daňových únikov a nezákonnej činnosti. Tvrdí sa, že hotovosť je tzv. “mazivom“ trestnej činnosti. Ak podniky a domácnosti nedržia hotovosť, následne nebudú okradnutí. Ak zlodeji ukradnú spotrebný tovar a môžu za ne zaplatiť iba digitálne, digitálne platby zanechávajú stopu.

Pokiaľ ide o zdaňovanie, každá krajina má určitú úroveň daňových únikov. Obchody mimo záznamov sa vykonávajú väčšinou v hotovosti, kde prichádza k daňovým únikom.  Ak hotovosť nie je možnosťou, tento typ aktivity nemôže nastať.

Všetko to znie až tak zasnene. Efektívnejší a pohodlnejší platobný systém, ktorý kladie dôraz na nezákonnú činnosť, čím sa občanom stáva život bezpečnejší. Alebo jedná sa skôr o opak?

Ale možno, že prístup je chybný vo svojom návrhu. Švédsko má už niekoľko rokov politickú a ekonomickú stabilitu. Ako nám však história ukázala, vlády sa mýlia. Kým ľudia po celom svete používajú elektronické médiá a elektronické platby bez starostlivosti, možno si nevšímajú nebezpečenstiev.

Sme už vo svete, kde získavanie údajov predstavuje veľkú moc silné a pre osobné informácie obzvlášť. Je múdre, aby jednotlivci vo verejnej správe mali prístup ku každej jednotlivej transakcii, ktorú kedy kto vykonal? Čo ak sa tieto údaje zneužijú na to, aby skompromitovali politického súpera? Čo ak sa štát stane policajným štátom a bude monitorovať každý nákup, ktorý občan vykoná?

Ako sme videli znova a znova, technológiou sú mocné, ale sú naozaj nebezpečnými v nesprávnych rukách, najmä pre tých, ktorí majú nevhodné úmysly. Z tohto dôvodu mnohí pôvodní zástancovia digitálnej meny veria iba v decentralizované meny, ktoré môžu byť použité spôsobom, ktorým užívateľ nie je finančne sledovaný.

Neexistuje dátum spustenia e-koruny, ale je pravdepodobné, že sa to stane v nie príliš vzdialenej budúcnosti. Budeme musieť čakať na charakter tejto implementácie, ale ľudia by mali byť na pozore, pokiaľ ide o centralizované systémy digitálnej meny.

 

Zdroj : financnytrh.com