Smutný dôvod, prečo si väčšina ľudí nikdy nenájde mentora

Toto je pravda, či sa vám to páči, alebo nie.

Vzhľadom na to, že som mal dostatok šťastia na to, aby som mal vo svojom živote viacero mentorov, ktorí mi zmenili život, mentorstvo je téma, ktorú skúmam veľmi často. Je to tiež jedna z najobľúbenejších tém rozhovorov v priemysle. Nie je vôbec prekvapivé, že ak máte mentora, môže byť jedným z najväčších darov, aké kedy dostanete. Výzvou však je, nie len vedieť ako prilákať mentora, ale aj rozpoznať, kedy sa vám príležitosť naskytne sama.

Dôvodom, prečo si väčšina ľudí nikdy nenájde mentora je, že aj napriek tomu, že si „myslia“ že ho hľadajú, nie sú naňho emocionálne pripravení.

Vzťah medzi mentorom a učňom je extrémne emocionálny. A tomu ľudia nerozumejú. Od mentora sa neučíte v logickom zmysle slova. Nechodíte každý deň do učebne, kde vám mentor píše detailne na tabuľu všetko, čo potrebujete vedieť.

Je to presný opak.

V skutočnom mentorstve ide o to, že vložíte všetku vašu dôveru v niekoho iného. Zrieknete sa svojho ega, vzdáte sa toho, že sa snažíte dokázať, ako ste strašne úžasný, odhodíte opatrnosť do vetra a doslova sledujete mentora, kamkoľvek ide. Vstrebávate od nich všetko – dokonca aj to, ako otvárajú ľuďom dvere, alebo ako im objednávajú večeru. Stelesňujete to, čo znamená byť skutočným učňom tým, že sa vžijete do ich kože. Kráčate s nimi. Rozprávate sa s nimi. A učíte sa od nich tým, že nasledujete ich kroky deň za dňom.

Dôvodom, prečo väčšina ľudí nikdy nezažije radosti skutočného mentorstva je to, že nemajú odvahu na to, aby sa vžili do niekoho kože – a to je pravda. Musíte mať odvahu na to, aby ste odložili svoje ego. Musíte mať odvahu na to, aby ste niekomu absolútne dôverovali. Potrebujete dôveru na to, aby ste sa ukázali každý deň a akceptovali, že budete mimo vašej zóny komfortu a bude to krútiť vašim žalúdkom.

Potrebujete odvahu na to, aby ste povedali niekomu, ku komu vzhliadate: „Neviem, čo neviem.“

99% ľudí si myslí, že ak to priznajú, tak ide o znak slabosti.

A preto si 99% ľudí nikdy nenájde skutočného mentora.

Dôvodom, prečo mentorovi trvá tak dlho, kým naučí niekoho mladšieho, niekoho neskúseného, je ten, že mentor vidí príležitosť. Vidí niekoho, kto je ochotný odložiť svoje ego kvôli tomu, aby sa mohol učiť. Niekoho, kto sa nebojí povedať, „Neviem, čo neviem.“ Niekoho, kto nie len, že otvorí seba samého aby sa mohol učiť, ale je tiež výnimočne uznanlivý.

A to je skutočná výzva: naučiť sa, ako si vážiť príležitosť, ktorá vám je nepríjemná.

Veľa ľudí robí veľkú chybu v hľadaní mentora v tom, že si myslia, že mu musia niečo dokázať. Vojdú do miestnosti s tým, že chcú ukázať, ako veľa toho vedia, namiesto toho, aby boli ticho a počúvali. Chodia s nepríjemným výrazom na tvári – nemôžu vystáť to, že sú „učňami“, niekým kto „ešte nevie.“ Zameriavajú sa na ochranu svojho ega a výsledkom toho je, že premárnia príležitosť.

Mentor nemá záujem a ani dôvod na to, aby učil niekoho, kto si myslí, že aj tak všetko vie – alebo ešte horšie, niekoho, kto chce tak veľmi dokázať, ako veľa toho vedia.

Smutným dôvodom, prečo si väčšina ľudí nikdy nenájde mentora je, že nie sú emocionálne pripravení. Môžu byť veľmi múdri, veľmi motivovaní, dokonca úspešní. Ale nie sú schopní ustúpiť, nie sú schopní odložiť svoje ego a povedať, „Neviem, čo neviem. A teraz som pripravený sa učiť.“

Môžem úprimne povedať, že pri každom mentorovi, ktorého som kedy mal, som vedel, kedy som chcel odísť preto, že to bolo príliš ťažké. Cítil som to. Nešlo o myšlienku – išlo o pocit. Ťažký pocit na žalúdku, že som tak strašne chcel, aby som sa už konečne necítil nepohodlne. Chcel som byť v pohodlí. Chcel som mať moje ego pohladené. A naučil som sa rozpoznať ten pocit ako krutú pravdu: stále som sa mal čo učiť.

Tiež môžem úprimne povedať, že pri každom mentorovi, ktorého som kedy mal, keď bol čas sa rozlúčiť, nebolo to preto, že som si myslel, že som „sa naučil už všetko.“ Neurobil som tak preto, lebo som si pripadal byť „lepším“ ako oni. A neurobil som tak preto, lebo „som to už nemohol zvládať.“ Posunul som sa ďalej, pretože tá cesta sa mi naskytla sama. Príležitosť. A vedel som, že bol ten správny čas, pretože som to tak cítil.

Skutočného mentora nenájdete cez logiku a rozumné dôvody. Skutočného mentora nenájdete v konvenčnom zmysle slova.

Skutočného mentora nájdete, ak sa emocionálne otvoríte zraniteľnej skúsenosti. Ak ste ochotný povedať, „Neviem čo neviem a naozaj sa chcem učiť.“

Musíte odložiť svoje ego.

A väčšina ľudí práve to nedokáže.

Zdroj: Yahoo, Fortune