Siahnu ľuďom na vklady? Banky zvažujú mínusové úroky

Ľudia nemajú takmer žiadny osoh z toho, že majú svoje peniaze uložené v bankách. Úroky na bežných účtoch sú tesne nad nulou a banky za rôzne úkony, naopak, inkasujú čoraz vyššie poplatky. Zdá sa však, že nemusí zostať len pri tom.

Banky dokonca zvažujú, že úroky znížia na mínusové hodnoty a potom by ľudia platili aj za to, že ich peniaze ležia na účte. Zatiaľ sa to týka len vyšších vkladov, ale nie je vylúčené, že časom by sa novinka dotkla aj menších súm.

Talianska finančná skupina UniCredit uviedla, že plánuje zaviesť od začiatku budúceho roka mínusové úroky na všetky vklady nad 100-tisíc eur. „Negatívne úrokové sadzby sa budú stále vo väčšej miere presúvať na klientov s vysokými vkladmi,“ povedal v rozhovore pre televíznu stanicu BFM Business generálny riaditeľ UniCredit Jean-Pierre Mustier. Finančné domy totiž dnes musia platiť úrok vo výške mínus 0,5 percenta za krátkodobé uloženie finančnej hotovosti v Európskej centrálne banke. Tá sa snaží, aby sa peniaze dostali do ekonomiky a neležali ladom. Politika lacných peňazí, ktorá so sebou nesie inflačné riziká, má trvať až dovtedy, kým sa nerozhýbe európska ekonomika.

Budú teda mínusové úroky aj na Slovensku? „Nebudeme sa k tomu vyjadrovať,“ reagovala na plány talianskej materskej banky hovorkyňa slovenskej UniCredit Bank Zuzana Ďuďáková.

Mínusové úroky by boli pre slovenské banky zdrojom príjmov v čase, keď sa vládna koalícia rozhodla predĺžiť bankový odvod a získať tak zdroje na sociálne opatrenia pred voľbami.

Z menších bánk v Európe prednedávnom zavedenie záporných úrokov z vkladov ohlásila dánska Jyske Bank, ktorá však svojim klientom na revanš ponúka mínusové úroky aj pri hypotékach.

O pár rokov možno aj na Slovensku budú finančné domy ľuďom platiť za možnosť požičať im peniaze. V takom prípade sa k mínusovým úrokom ako prví dostanú bonitní klienti, ktorí dokážu finančným domom bezprostredne splácať svoje záväzky. Bohatí ľudia však budú zároveň ako prví čeliť aj mínusovým úrokom z vkladov.

Pri regulácii, keď Európska centrálna banka finančným domom účtuje úrok mínus 0,5 percenta za krátkodobé uloženie peňazí, by banky mali za vklady ľuďom účtovať úroky vo výške mínus 0,6 percenta. Lenže obavy zo straty klientov vedú aj slovenské finančné domy k sofistikovanejším riešeniam v podobe zavádzania najrôznejších poplatkov. Za prvých šesť mesiacov tohto roka sa zisky domácich bánk z poplatkov zvýšili o 13 miliónov eur a dosiahli hodnotu 298 miliónov eur. V rovnakom období čisté výnosy z úrokov klesli o desať miliónov eur, na 868 miliónov eur.

V snahe zabrániť stratám z nízkych úrokov niektoré domáce banky v tomto roku už trikrát menili cenníky. Klienti finančných domov si najčastejšie priplatia za finančné operácie vykonané priamo v pobočke banky, za poštou doručované papierové výpisy z účtov a niekde sa poplatky týkajú aj doručovania SMS správ. Tie sa banky snažia čo najviac nahradiť lacnejšími Push notifikáciami, ktoré klienti dostanú v rámci stiahnutej mobilnej aplikácie.

Je na tom eurozóna zle?

Európska centrálna banka zároveň od novembra rozbieha ďalšie kolo tlačenia peňazí, ktoré každý mesiac prinesie do eurozóny 20 miliárd nových eur. Lacné peniaze už aj na Slovensku stláčajú na nové historické minimá úroky z hypoték. „Pri hypotéke s 3-ročnou dobou fixácie ponúkame až do konca februára budúceho roka úrok 0,8 percenta za rok,“ povedala Eva Čonková, hovorkyňa Prima banky. Momentálne najnižšiu úrokovú sadzbu ponúka finančný dom bez akýchkoľvek dodatočných podmienok všetkým klientom schopným splácať požičané peniaze.

Aktuálne majú Slováci od bánk požičaných prostredníctvom hypoték približne 27 miliárd eur. Tieto pôžičky sú priemerne úročné ročným úrokom vo výške 1,6 percenta. Pri nových úrokoch sa väčšina najvýhodnejších ponúk pohybuje okolo jedného percenta. Výrazné zlacnenie zo strany menšej banky pravdepodobne dotlačí do ďalšej vlny zlacňovania aj tradičných veľkých hráčov. Tohtoročné jesenné akcie tak môžu úroky na hypotékach poslať na historicky najnižšie úrovne.

„To, že Európska centrálna banka ťahá oficiálne úrokové sadzby čoraz nižšie, až do záporu, na jednej strane bankám znižuje náklady na získavanie zdrojov, a teda následne môžu znížiť sadzby aj pre klientov. Na druhej strane fakt, že sa Európska centrálna banka uchyľuje k takýmto extrémne nízkym sadzbám, znamená, že ekonomika eurozóny nie je na tom dobre,“ povedal Zdenko Štefanides, makroanalytik VÚB banky. Práve spomaľujúci hospodársky rast prináša domácim firmám čoraz nižšie objednávky a ich manažéri začínajú uvažovať o šetrení vrátane nákladov na zamestnancov. „Výhľad pre pracovný trh, nezamestnanosť a rast miezd sa tak začína prehodnocovať. Ak hospodársky rast bude aj naďalej spomaľovať, postupne začne rásť pravdepodobnosť, že dlžníci nebudú schopní riadne splácať svoje dlhy. Bankám začnú rásť rizikové náklady a tie budú brániť ďalšiemu poklesu sadzieb,“ dodal Štefanides.

Menšie banky to nemusia zvládnuť

Súčasné nízke úroky môžu podľa analýzy Národnej banky Slovenska poslať niektoré menšie banky až do straty. Väčšie finančné domy časy nízkych úrokov zvládnu. „Zisky bankového sektora sa pravdepodobne v nasledujúcich rokoch v dôsledku nízkych sadzieb o niečo znížia, ale stále by mali byť na dostatočných úrovniach pre udržanie stability finančného systému,“ uviedol Matej Bašták, analytik Slovenskej sporiteľne. Problémy môžu domáce banky pocítiť jedine, ak by sa spomaľujúci ekonomický rast prehupol do recesie a priniesol prepúšťanie desaťtisícov Slovákov, ktorí následne nebudú schopní splácať svoje hypotéky. Tento scenár však zatiaľ nie je na programe dňa.

Lacné úroky momentálne Slovákom prinášajú čoraz nižšie splátky hypoték. Tridsaťročný úver na bývanie vo výške 100-tisíc eur má pri ročnom úroku 1,6 percenta mesačnú splátku 350 eur. Rovnaký úver s ročným úrokom vo výške 0,8 percenta bude mať mesačnú splátku 312 eur. Využitie súčasných akcií môže Slovákom mesačne ušetriť 38 eur a ročne až 456 eur.

Odvrátenou stranou lacných hypoték sú čoraz vyššie ceny nehnuteľností. Pred siedmimi rokmi sa starší trojizbový byt dal v mestskej časti Karlova Ves kúpiť približne za 89-tisíc eur. V súčasnosti sa rovnako veľké byty predávajú za 140-tisíc eur. Pri drahých bytoch môžu mať ľudia problémy, že v prípade krízy ich ceny prudko klesnú a banky ich nepredajú za cenu hypotéky.

Aj preto Národná banka Slovenska zrušila poskytovanie 100-percentných hypoték. Väčšina ľudí dostane pôžičku pokrývajúcu maximálne 80 percent ceny nehnuteľnosti. Zároveň si človek môže od finančných domov požičať maximálne 8-násobok svojho ročného príjmu. Pri čistom mesačnom príjme 900 eur tak dostane v banke maximálne 86 400 eur.

 

Zdroj : spravy.pravda.sk