Na výpadok príjmov nie sme pripravení, banky by zatiaľ mali dávať úvery takmer bez zmeny

Takmer tretina Slovákov má finančnú rezervu menšiu ako výška jedného platu.

A ďalších 30 percent má úspory akurát v takejto výške, ukazuje prieskum Európskeho spotrebiteľského platobného reportu, ktorý zverejnila spoločnosť Intrum.

Aj podľa Eurostatu 31,5 percenta ľudí nedokáže pokryť nečakané výdavky. Je to menej ako pred rokmi, v roku 2013 bolo v takejto pozícii skoro 40 percent ľudí.

Od priemeru Európskej únie sa podľa Eurostatu veľmi nelíšime, no napríklad Česi či Rakúšania sú na tom lepšie.

Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne majú ľudia, ktorí sú manželskom zväzku, nasporenú rezervu v priemere 2 059 eur, rozvedení len 1389 eur.

Aj keď si ľudia obvykle šetria na neočakávané udalosti, na to, že im môže vypadnúť príjem alebo jeho časť na nepredvídateľne dlhý čas, našetrené veľa ľudí nemá. A to nielen na Slovensku, ale ani v priemere v Európe.

Aj keď v karanténe či prísnom režime, v akom fungujú obyvatelia Slovenska teraz, majú obmedzené aj možnosti míňať a môžu žiť skromnejšie, nič to nemení na tom, že mnoho ľudí môže mať po veľmi krátkom čase problémy s peniazmi. Už vlani si podľa prieskumu spoločnosti Intrum musela na Slovensku štvrtina ľudí aspoň raz požičať, aby uhradili mesačné výdavky. Tento rok bude náročnejší.

Otázku, kde si požičať, ľudia v najväčšej miere riešia u priateľov a u rodiny. Takéto je aj priemerné správanie v Európe a na Slovensku to platí dokonca o čosi viac. Ak niekto doteraz nevedel zaplatiť mesačné úhrady, požičiaval si  od svojich priateľov. Robili to tak skoro dve tretiny ľudí zúčastnených v prieskume ECPR. Od svojej hlavnej banky očakávalo pomoc 31 percent z nich.

Čo hovoria banky

Banky zatiaľ tvrdia, že úvery pre obyvateľstvo neobmedzili, nemenili ani podmienky, pri ktorých ich môžu ľudia získať. Hoci ak majú nastavené ceny úverov s predložkou „od“, nemusia podmienky oficiálne meniť, aby mohla byť priznaná sadzba vyššia ako pred vypuknutím pandémie.

Banky však už postrehli väčší záujem najmä o predschválené úvery. „K úprave podmienok sme zatiaľ nepristupovali, už pri predschválení sme zohľadňovali viacero rizík, vrátane dočasného poklesu príjmu,“ hovorí ČSOB.

V ČSOB teraz individuálne zvažujú najmä žiadosti klientov s príjmom z podnikania. „Aktuálne aj z dôvodu navýšenia servisovania existujúcich klientov banka neposkytuje úvery klientom s príjmom zo zahraničia,“ hovorí banka. Tieto úvery totiž patria ku komplikovanejším na spracovanie, dočasne musia počkať.

Normálne by mali fungovať aj digitálne úvery, pre nových klientov ich ponúka napríklad Tatra banka či Slovenská sporiteľňa. Čiastočne digitálne môžu fungovať v niektorých bankách aj hypotéky, hoci tie treba podpisovať na pobočke. A zdržanie môže priniesť pre obmedzené fungovanie úradov aj zapisovanie do katastra. Ten napríklad v Bratislave momentálne funguje v obmedzenom režime a čas pre stránky je skrátený na tri hodiny denne.

Celkovo by s obmedzeniami ľudia mali rátať aj v bankách. Jednak pri štvorhodinovom pracovnom čase pobočiek nemusia prísť na rad. A všetko tiež môže dlhšie trvať, lebo bankári sa teraz nesústreďujú na nové obchody. „Úverovanie pre klientov sme nezastavili, aktuálne však všetku svoju energiu venujeme pomoci klientom s odkladom splátok existujúcich úverov,“ odkazuje Tatra banka.

Bankári tvrdia, že klientov, ktorí sa na nich obracajú s odkladmi splátok, je stále viac. No zatiaľ sa skôr iba informujú. V Poštovej banke hovoria, že takéto otázky na call centrum za uplynulé dni vzrástli oproti času pred vypuknutím epidémie približne o 30 percent.

Aké sú možnosti rýchlych peňazí

  • Najrýchlejšou možnosťou na pokrytie mesačných výdavkov je prečerpať bežný účet alebo využiť kreditku. Avšak tieto peniaze sú veľmi drahé, úrokové sadzby sa tu pohybujú okolo dvadsiatich percent.
  • Kto tieto možnosti vyčerpá, ťažko sa z nich môže neskôr dostať a nakoniec bude treba tieto úvery skonsolidovať do nejakého spotrebného úveru. Aké budú jeho podmienky v budúcnosti, nevie nik.
  • Nezabudnite, pri kreditke je výhodné využiť bezúročné obdobie, ktoré môže presahovať mesiac. No potom sa vyčerpané prostriedky začnú úročiť.
  • Požičať môžu aj nebankové spoločnosti, treba si ich však riadne preveriť. Na webe majú ponuku aj podvodníci, ktorí požičiavať nemôžu. Napríklad od ľudí vymámia poplatky za poskytnutie, no žiadne peniaze nepošlú. Upozorňuje na nich aj NBS. Nebankovky si treba skontrolovať v zoznamoch NBS.

 

Na život na dlh sme si zvykli

Nielen Slováci, ale celkovo ľudia v Európe si zvykli financovať z pôžičiek aj svoje bežné výdavky. Podľa ECPR ešte predvlani 21 percent a vlani už rovná štvrtina ľudí na Slovensku tvrdila, že si na bežné výdavky za posledný polrok musela požičať. Z toho 42 percent to robí každý mesiac.

  • Finančný stres európskych spotrebiteľov podľa prieskumu spoločnosti Intrum rástol už vlani, keď o pandémii nebolo ani slychu. V Európe takmer polovica (45 %) opýtaných tvrdila, že ich účty rastú rýchlejšie ako príjem. Už vtedy tvrdili, že to negatívne ovplyvňuje ich celkovú pohodu.

    Život na dlh bol na vzostupe najmä medzi mladými Európanmi. Vzrástol počet tých, ktorí si museli požičať peniaze alebo vyčerpať limit na svojej kreditnej karte, aby vedeli zaplatiť účty.

Ako si urobiť poriadok vo financiách

  • Ľudia majú veľkú tendenciu podceňovať svoje výdavky a preceňovať možnosti úspor, ktoré dokážu generovať.
  • Spíšte si príjmy aj mesačné výdavky – tým, ktorí platia kartou, pomôžu výpisy z účtu alebo aj asistent výdavkov, ktorý môže byť súčasťou ich bankovej aplikácie.
  • Pre ľudí platiacich hotovosťou je takýto súpis komplikovanejší a zaberie viac času, no výsledok je dôležitý.
  • Často nemajú prehľad ani o svojich stálych výdavkoch. Zabúdajú na tie nepravidelné, aj keď to nie sú malé sumy. Zabúdajú na dane či koncesie, ktoré zaťažujú rozpočet začiatkom roka. Nemyslia na pravidelné servisné prehliadky auta, nepočítajú s opravami. Opomínajú rôzne poistenia, ktoré sa platia ročne, napríklad za nehnuteľnosť, alebo aj na poplatky za odvoz smetí. Podceňovanou položkou sú výdavky na lieky či výdavky na začiatku školského roka.
  • Šetrenie by malo byť v bežných časoch, keď nemusíme riešiť epidémiu, automatickou súčasťou výdavkov a malo by sa hradiť hneď po príjme.
  • Kupovať treba len to, čo naozaj potrebujeme, nie to, po čom túžime.

 

 

Zdroj : e.dennikn.sk