Kto vyhráva na finančných trhoch, keď útočí koronavírus

Rozšírenie koronavírusu za hranice Číny do Európy sa vo februári prejavilo aj na finančných trhoch. Zmena nálady investorov spôsobila pokles akciových indexov, naopak, otázniky okolo vírusu priali zlatu, keď sa v polovici februára jeho ceny vyšplhala na sedemročné maximá. Pozornosť finančného sveta sa v súčasnosti upiera na kroky centrálnych bánk.

Analytici J&T Banky sa pozreli na to, ako sa darilo finančným trhom v uplynulom mesiaci. Podľa nich sa v úvode februára akciové trhy vrátane Číny, epicentra choroby, otriasli z prvotnej nervozity a americké aj európske dokonca prepisovali historické maximá.

„Investori neverili, že dokáže podstatnejšie vykoľajiť svetovú ekonomiku, a tým aj ziskovosť firiem. V závere mesiaca však nastala zmena nálady, keď vírus prenikol do Európy, čo vyústilo do jednej z najväčších korekcií akciových trhov v histórii,“ konštatujú analytici J&T Banky. Americký akciový index S&P 500 zaznamenal najrýchlejší pád o 10 percent v histórii, na ktorý stačilo len šesť dní.

Neistota praje zlatu

„Celkovo do konca mesiaca oslabil zo svojich predošlých maxím o vyše 13 percent. Podobné straty registrovali aj európske trhy,“ uviedli analytici J&T Banky. Naopak, otázniky okolo koronavírusu priali zlatu, ktoré pre investorov predstavuje bezpečné útočisko.

„V polovici mesiaca sa jeho cena vyšplhala takmer na 1700 dolárov za trojskú uncu (31,1 gramu), čo predstavovalo sedemročné maximá, keď trhové úrokové sadzby klesali a rástli stávky, že centrálne banky sa budú snažiť podporiť finančné trhy a ekonomiky uvoľnením menových podmienok,“ doplnili analytici J&T Banky.

V závere februára však žltý kov značnú časť ziskov vymazal v panickom výpredaji, ktorý podľa analytikov súvisel najmä s núteným výberom ziskov od obchodníkov, ktorí dotovali stratové akciové pozície. Pozornosť investorov sa podľa odborníkov v súčasnosti sústredí na veľké centrálne banky, ktoré stoja pred rozhodovacou dilemou, ako pomôcť hospodárstvu. Európska centrálna banka (ECB) by mala zasadať vo štvrtok 12. marca.

Zníženie sadzieb však podľa hlavného makroanalytika Saxo Bank Christophera Dembika nie je zázračným liekom na súčasné problémy. „Americký Fed, ktorý tak urobil tento týždeň, týmto krokom dosiahol len veľmi málo. Trhy v reakcii na to klesli a výnosy 10-ročných amerických vládnych dlhopisov sa pre vysoký záujem o bezpečné aktíva prvýkrát dostali pod jedno percento. Naznačuje to, že investori sa aj naďalej obávajú spomalenia ekonomiky, či dokonca jej skĺznutia do recesie,“ tvrdí Ch. Dembik.

Čo spraví ECB

Zároveň je však presvedčený, že ECB musí znížiť sadzby, pretože je to jediný spôsob, ako si môže kúpiť čas pred zavedením ďalších adresnejších záchranných opatrení. „Špekuluje sa, že inšpiráciou by jej v tom mohol byť program úverových záruk (ACC), ktorý už fungoval v roku 2011,“ priblížil Ch. Dembik.

Situáciu bude pravdepodobne ECB sledovať najmä v Taliansku, kde je problém s koronavírusom v rámci Európy najvypuklejší. Viacerí analytici upozorňujú aj na možné problémy talianskych bánk, ktoré môže negatívne zasiahnuť karanténa na severe Talianska.

„ECB má pre tento prípad v arzenáli dve opatrenia. Z technického a politického hľadiska by pre ňu najjednoduchšou cestou bolo zvýšenie výkupu korporátnych dlhopisov a zameranie sa na sektory najviac dotknuté krízou, druhým opatrením je rozšírenie výkupu vládnych dlhopisov krajín, ktoré by zaznamenali prudký nárast nákladov na financovanie, hoci zatiaľ k tomu nedochádza,“ dodal Ch. Dembik. Od ECB sa podľa odborníkov tiež dá očakávať zásadné zníženie odhadu rastu európskej ekonomiky.

 

Zdroj : etrend.sk