FED vám uberá z dôchodku bez toho, aby ste o tom vedeli

Ak by politik povedal, že by mal zdaniť fixný príjem vášho dôchodku hneď teraz o 50% (nezávisle na tom, ako ďaleko máte do dôchodku, keďže vo výsledku by sa to týkalo každého), čo by ste si pomysleli (okrem toho, že je šialený)?

To presne urobil Fed, americká centrálna banka tým, že ponechal sadzby veľmi nízko.

Znížil tým výnosy sporení a aktív v nich na dôchodky v penzijných plánoch, od ktorých je väčšina ľudí závislých, na minimum. A urobil to kvôli tomu, aby zvýšil ceny aktív.

Prečo Fed nemôže zvýšiť sadzby

Fed mal vrátiť sadzby na normálnu úroveň už pred rokmi. Teraz ale natoľko vykoľajil z miery finančný systém, že keď začne sadzby zvyšovať, bude to mať na trhy výrazne negatívny vplyv.

Pre vaše dlhopisové portfólio to neznamená nič dobré. A ani pre akciové. Pre penzijné plány a sporenia to bude katastrofa. To vie každý normálne zmýšľajúci človek.

A preto nemôže guvernérka Fedu J. Yellen vrátiť sadzby do normálu. Vie, že reakcia akciového trhu bude hrozná. Za to, že zvýšia sadzby a finančné trhy už nebudú stáť na lacných peniazoch, ich nečaká nič dobré.

Larry Summers mal nedávno článok vo Washington Post. Je to poučné čítanie. Názov článku je: „Fed si myslí, že dokáže poraziť ďalšiu recesiu. Nemal by si byť taký istý.“

Naznačuje v ňom, že napriek všetkým pozitívnym vyjadreniam od J. Yellen v Jackson Hole nemá Fed žiadne eso v rukáve. Summers a ďalší tiež poukazujú na to, že Fed zvykne znížiť úrokové sadzby v recesii o 550 bazických bodov.

Ak by zajtra vypukla recesia, úrokové sadzby by sa podľa toho znížili až na dychberúcich -5%. Ako sa minulý týždeň diskutovalo, J. Yellen naznačila, že na to, aby boli sadzby v prípade ďalšej recesie efektívne, mali by klesnúť na -6% až -9%.

Nižšie je uvedené, čo napísal L. Summers:

Druhá skutočnosť, ktorá vo mne vyvoláva sklamanie nad vyhláseniami v Jackson Hole je, že aj keď mala J. Yellen veľmi dobré a analyticky postavené argumenty, na záver znela príliš ľahostajne, ako vravela: „aj keď priemerné úrokové sadzby ostanú nižšie než v minulosti, verím, že monetárna politika bude schopná efektívne reagovať na okolnosti za takmer všetkých podmienok.“ Toto vyhlásenie sa podobá na nešťastný názor bývalého guvernéra Fedu B. Bernankeho, že hypotekárne problémy sa ľahko vyriešia.

Skôr si myslím, že odolávanie ďalšej recesii je hlavnou výzvou monetárnej politiky, ktorej bude Fed čeliť. Už som sa niekoľkokrát zmienil, že (1) je viac než 50% pravdepodobnosť toho, že nastane v ďalších troch rokoch recesia; (2) odolávanie recesie si vyžaduje 4-5% monetárneho uvoľňovania; (3) je nepravdepodobné, že máme toľko miesta na kvantitatívne uvoľňovanie, keď príde ďalšia kríza.

A je tu niečom s čím úplne súhlasím. Modely majú vážne limity. Mali by sme si byť vedomí nástrah politík, ktoré sú založené na modeloch spoliehajúcich sa na minulý vývoj.

Dôležitým metodologickým poznatkom je: Nedôveryhodné závery vyvodené na základe výsledkov modelov sú spôsobené tým, že modely sú odhadované či prezentované na základe historických dát. Môžu tak byť nesprávne kedykoľvek sa vo svete udejú výrazné zmeny. Alan Greenspan mal pravdu, keď sa rozhodol ignorovať modely a udržal uvoľnenú politiku v 90. rokoch kvôli iným neoficiálnym dôkazom, ktoré ho presvedčili, že rast produktivity napredoval. Myslím, že by bolo vhodné zachovať podobný skeptický postoj voči výsledkom rôznych modelov, keďže sa jasne ukazuje, že neutrálne reálne sadzby klesli. Výsledkom modelov venujem pozornosť iba vtedy, keď nejaký dôležitý záver môže byť podporený výpočtami, ktoré môžem sledovať.

Obávam sa, že prevládajúce názory na Fed ohľadom účinnosti ďalšieho kvantitatívneho smerovania podstatne zveličujú ich pravdepodobný účinok. Nemyslím si, že Fed si vzal nejaké ponaučenie z trojročného obdobia odkedy sa kvantitatívne uvoľňovanie skončilo. Keby dlhodobé sadzby vzrástli po kvantitatívnom uvoľňovaní a upovedomovanie o ďalších krokoch by skončilo, viac by to naznačovalo ich schopnosti. Ale fakt, že rozdiely v úrokových sadzbách sa znížili od konca kvantitatívneho uvoľňovania, vedú k väčšiemu skepticizmu ohľadom ich účinnosti.

Ak by Fed zvýšil úrokové sadzby na 3% v roku 2010 či 2011, skutočne by sa kvôli tomu trhy zrútili?

Určite, ale členovia výboru FOMC musia robiť tieto ťažké rozhodnutia. Nemajú byť populárni. A nemali by sa strachovať o úroveň cien aktív.

Alebo áno?

Viceguvernér Fedu pripúšťa, že najviac utrpia sporitelia

Stanley Fischer, viceguvernér Fedu, načrtol svoj pohľad v rozhovore s Tomom Keenom z Bloombergu. Myslím, že si neuvedomil, že niektorých z nás to môže pobúriť.

Keene sa ho spýtal na dopad negatívnych úrokových sadzieb na sporiteľov.

Fischer: „Negatívne úrokové sadzby môžu mať rôzne výsledky. Ak si sporíte, ich dôsledky nemusia byť priaznivé, no zväčša mierne nasledujú ceny aktív. To všetko ale berieme do úvahy, a v ekonomike musíme robiť kompromisy neustále a myšlienkou je, že čím nižšie úrokové sadzby, tým lepšie pre investorov.

Je to teda jasné. Fed sa vôbec nezaujíma o to, aby pomohol sporiteľom získať aspoň mierny výnos na ich bankových vkladoch či fondoch peňažného trhu. Fischer si myslí, že „mierne ocenenie aktív“ je skvelé a nižšie úrokové sadzby sú pre investorov dobré.

Každopádne, výsledkom je, že už takmer desať rokov čelia sporitelia a investori riziku bez žiadneho potenciálneho výnosu. Tí, ktorí sa spoliehajú na fixný príjem z portfólií, ako obyčajné sporiace či termínované účty, sú ešte viac zúfalí, keďže prostriedky nemajú kam reinvestovať kvôli takmer nulovým úrokom.

Záverom je, že sa Fed snaží vymeniť výnos z finančných produktov s fixným výnosom za rastúci akciový trh.

Zdroj: WSJ, FoxBusiness