Európske centrálne banky sa pomaly pripravujú na plán B: Zlato

Postoj západných centrálnych bánk voči zlatu sa za ostatné roky zmenil. Donedávna mnohé z nich odrádzali ľudí od nákupu zlata alebo ich presviedčali, že zlato je irelevantnou devízou. Dnes už ale priznávajú, že ide o uchovávateľa hodnoty a globálny platobný prostriedok. Takéto vyhlásenia spolu s ďalšími krokmi ukazujú, že stále viac centrálnych bánk sa pripravuje na plán B.

Nemecká centrálna banka Bundesbank vydala minulý rok knihu nazvanú Nemecké zlato. Opýtajte sa kohokoľvek v Nemecku, čo sa mu spája so zlatom, a dozviete sa, že je synonymom trvalej hodnoty a hospodárskej prosperity. Opýtajte sa nás v Bundesbank, čo pre nás znamená držba zlata, a povieme vám, že v prvom rade tvorí veľmi veľkú časť nemeckých rezervných aktív... Bundesbank vydala túto publikáciu, aby poskytla prvý podrobný popis toho, ako zlato v priebehu histórie získalo na dôležitosti, najskôr ako prostriedok platby, neskôr ako základ stability medzinárodného menového systému.

Celý svet je spojený s hospodárskou prosperitou. Každá rezervná mena v súčasnom svete je podporená obrovskými zlatými rezervami. Inak by menové orgány nedôverovali držaniu príslušných mien vedľa držby vlastných zlatých rezerv. Zlato je skutočne základom stability medzinárodného menového systému.

Americký ekonóm John Exter v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vytvoril pyramídu finančných aktív. Pod obrátenou pyramídou sa nachádza zlato, ktoré tvorí základ, najspoľahlivejšieho uchovávateľa hodnoty, všetky triedy aktív v pyramíde na postupne vyšších úrovniach predstavujú väčšie riziko. Exter niekedy označoval svoj model ako dlhovú pyramídu.

Tak ako Bundesbank aj Exter poukazujú na silu zlata a na to, čo dokáže uniesť. Základným prvkom kapitalizmu je investovanie - priamo, nepriamo, prostredníctvom dlhopisov alebo akcií – ale s rizikom. Čím väčšie je riziko, tým vyšší je výnos. Čím nižšie je riziko, tým nižšia je návratnosť. To, čo nespadá pod investičnú oblasť, má nulové riziko a návratnosť, ale poskytuje základňu, ktorá nesie dlhový systém. Toto bezpečné útočisko je zlato, jediné útočisko majetku, ktoré nemá riziko protistrany.

V Príručke o platobnej bilancii a mezinárodnej investičnej pozícii, ktorú vypracoval Medzinárodný menový fond (MMF) sa píše:

Finančné aktíva sú ekonomické aktíva, ktoré sú finančnými nástrojmi. Finančné aktíva zahŕňajú finančné pohľadávky a menové zlato držané vo forme fyzického zlata... Finančná pohľadávka je finančný nástroj, ktorý má protistranu. Zlato nie je pohľadávka a nemá zodpovedajúcu protistranu. Považuje sa však za finančné aktívum z dôvodu svojej osobitnej úlohy ako prostriedku finančnej výmeny pri medzinárodných platbách menovými orgánmi a ako rezervné aktívum držané menovými orgánmi.

MMF uvádza zoznam všetkých medzinárodných rezervných aktív podľa zostupného poradia. Korunou zostavy je fyzické zlato, za ktorým nasledujú peniaze, dlhové cenné papiere, akcie a nakoniec deriváty. Takmer presná kópia obrátenej pyramídy.

Ďalší vzhľad pyramídy nájdeme na webovej stránke holandskej centrálnej banky De Nederlandsche Bank (DNB). Fyzické zlato si vždy zachováva svoju hodnotu, počas krízy aj mimo nej. Vytvára pocit bezpečia. Akcie, dlhopisy a iné cenné papiere nie sú bez rizika a ceny môžu klesať. Ale zlatu si zachováva svoju hodnotu, a to aj v čase krízy. Z tohto dôvodu centrálne banky vrátane DNB tradične držali značné množstvo zlata. Zlato je dokonalé prasiatko - kotva dôvery vo finančný systém. Ak sa systém zrúti, zásoby zlata môžu slúžiť ako základ na jeho opätovné vybudovanie. Zlato posilňuje dôveru v stabilitu súvahy centrálnej banky a vytvára pocit bezpečia.

Ešte jeden pohľad na zlato, tentoraz z Banque de France (BDF). Zlato je veľmi vyhľadávaným drahým kovom, ktorý sa považuje za konečný zdroj hodnoty. Alebo od Fínskej centrálnej banky (BOF): Zlato - základ menového systému. Zlato sa nazýva večný platobný nástroj a používa sa ako prostriedok výmeny už tisíce rokov. Zlato je skutočne globálny platobný prostriedok, ktorý si udržuje svoju hodnotu v histórii.

Všetky citované centrálne banky súhlasia s tým, že zlato si časom zachováva svoju kúpnu silu. A začali správať zodpovedajúco týmto vyhláseniam. Krátko po veľkej finančnej kríze sa stali čistými kupujúcimi. A krajiny ako Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Maďarsko a Turecko, medzi iným, repatriovali zlato. Hlavne od Bank of England a Federálnej rezervnej banky v New Yorku. Podľa agentúry Bloomberg prikupovali v prvej polovici roka zlato aj ďalšie centrálne banky, vrátane napríklad srbskej. Dôvod na repatriaáciu vidí aj Smer-SD, takýto krok je podľa Roberta Fica potrebný kvôli riziku hroziacej hospodárskej a finančnej krízy a zároveň vlečúcemu sa brexitu.


 

Dopyt po tomto drahom kove sa tak podľa Svetovej rady pre zlato (WGC), ktorá združuje najvýznamnejších ťažiarov zlata, vyšplhal na trojročné maximum. Centrálne banky podľa WGC už vlani nakúpili 651 ton zlata, čo je najviac za viac než pol storočia. V hojnom množstve si ho kupovali aj štáty mimo Európy - Rusko, Čína a Turecko.

Podľa Bundesbank mal ich repatriačný program tri ciele: nákladovú efektívnosť, bezpečnosť a likviditu. Nákladová efektívnosť je o nákladoch na skladovanie, bezpečnosť sa spája s trezormi. Súčasným trendom je mať významný zlomok zlata doma v dôsledku geopolitického napätia. Likvidita je spájaná so štandardmi a umiestnením na likvidných trhoch ako je Londýn, na realizáciu platieb v časoch zmien vo finančnom systéme. Tento posledný aspekt si zaslúži osobitnú pozornosť.

Západné menové orgány spomínajú zlato ako „kotvu dôvery vo finančný systém“, „základ stability v medzinárodnom menovom systéme“ a „skutočne globálny platobný prostriedok“. Zároveň hovoria, že „ak sa systém zrúti, zásoby zlata môžu slúžiť ako základ na jeho opätovné vybudovanie.“ V tejto súvislosti sa vynára otázka, či sa tieto subjekty nepripravujú na nový typ medzinárodného štandardu zlata. Považujú to za jeden z možných výsledkov, tak ako v posledných rokoch niekoľko centrálnych bánk povýšilo svoje zásoby zlata na súčasné štandardy zlatého priemyslu, ktoré sa tiež označujú ako London Good Delivery. Ide o štandard, ktorý nepovoľuje vstup na veľkoobchodný trh zlatu rôznej čistoty. Tí, ktorí neupravil rýdzosť zásoby fyzického zlata na daný štandard, musia počítať pri predaji so zľavou, ktorá sa zvyčajne rovná nákladom na modernizáciu a, ak je to potrebné, na transport do Londýna. Napríklad francúzska, švédska a nemecká centrálna banka má aktualizované zlaté rezervy, aby vyriešili tento problém s likviditou. Banque de France sa od roku 2009 snaží o zvýšenie kvality svojich zlatých rezerv, aby boli v súlade s normami London Bullion Market Association, aby sa s nimi mohlo obchodovať na medzinárodnom trhu. Riksbank v roku 2017 inovovala časť svojej rezervy zlata, ktorá nespĺňala štandard London Good Delivery.


Všetky centrálne banky sú dnes ochotné „tlačiť“ peniaze do nekonečna a znižovať úrokové sadzby pokiaľ môžu. Táto intervencia centrálnych bánk môže byť na chvíľu účinná, ale základný problém nezmizne. Svet je v už súčasnosti mimoriadne zadlžený, podľa Inštitútu medzinárodných financií dosiahol globálny dlh voči HDP 320 %. Nie všetci sú ale takí ignoranti a aktívne sa pripravujú na čas, keď budú papierové meny nútené devalvovať podľa váhy dlhu vydaného v uvedených menách.

Od finančnej krízy v roku 2008 sa u manažérov rezerv obnovil záujem o zlato. Nielenže západné centrálne banky zmenili spôsob, akým hovoria o zlate, ale aj ako postupujú v nákupoch. Mnoho centrálnych bánk pristupuje k nákupu zlata, pričom starostlivo zvažuje všetky možné budúce riziká a vývoj. A to je len zopár príkladov na základe verejne dostupných informácií. Kým centrálne banky na východe otvorene nakupujú zlato, stimulujú občanov, aby robili to isté, na Západe subjekty postupujú z politických dôvodov citlivejšie. Len pomaly sa uberajú smerom k zlatu, aby nespôsobili šoky na trhu. Je jasné, že mnoho centrálnych bánk sa pripravuje na to, aby zlato mohlo v budúcich globálnych financiách zohrávať rozhodujúcu a kľúčovú úlohu. Prečo by inak nakupovali, inovovali svoje zásoby, aby vylepšili obchodné možnosti, zvýšili transparentnosť a odvolávali sa na finančné funkcie zlata?

Obrátená pyramída je v súčasnosti príliš veľká a nestabilná. V okamihu, keď sa zosype, „zlato urobí to, čo má.“ Majte na pamäti, čo povedal Perikles okolo roku 500 pred Kristom, „kľúčové nie je predpovedať budúcnosť, ale pripraviť sa na ňu.“

 

Zdroj : openiazoch.zoznam.sk