Erdoganomika kolabuje. Turci predávajú autá a domy, aby si nakúpili zlato

Ľudia prestavajú dôverovať, že prezident Erdoğan má pod kontrolou ekonomickú situáciu.

Ekonomická kríza sa najviac prejavuje na rozvíjajúcich sa krajinách, ktoré majú nízke rezervy a nadmerné dlhy. Ak im navyše vládne populista, ako je v prípade Turecka Recep Tayyip Erdoğan, problémy môžu nabrať rýchly spád.

Líra pokračuje v prepade

Keď v roku 2018 turecká líra prudko klesala na svoje historické minimá, prezident presviedčal domáce obyvateľstvo a firmy, aby nakupovali líru a predávali svoje devízy. Snahou R. Erdoğana bolo zabrániť „špekulantom“, aby zničili domácu ekonomiku.

Mnoho domácich subjektov líru nakúpilo a čiastočne pomohli zastaviť jej prudké oslabovanie. No iba dočasne. S príchodom koronakrízy sa napätie na finančnom trhu obnovilo a plejáda rozvíjajúcich sa krajín od Argentíny až po Turecko sa dostala pod nový tlak svojich dlhodobých finančných nerovnováh.

Na jednej strane domáca ekonomika z dôvodu rastúceho počtu nakazených novým koronavírusom prudko spomaľuje, čo si vyžaduje záplavu lacných peňazí na jej podporu. No na strane druhej lacné peniaze spôsobujú, že domáca mena pokračuje v ďalšom oslabovaní.  

Turecká líra minulý týždeň oslabila nad 7,3 za dolár na nové historické minimá. Len za tento rok stratila ďalších 20 percent. Turecko je pritom závislé od importu základných surovín a tovarov, ktorý výrazne predražuje život v krajine.

Vláda s trhmi prehráva

Inflácia v Turecku presahuje 11 percent, no úroky v bankách dosahujú len o niečo viac ako 8 percent. Ľudia tak nielen prichádzajú o vyše 3 percentá hodnoty svojich peňazí voči domácim tovarom a službám, ale zároveň prichádzajú o ďalšie desiatky percent voči zahraničným menám.

Šéf tureckej centrálnej banky a minister financií, ktorí sa snažili v roku 2018 oslabovanie domácej meny zastaviť zvyšovaním sadzieb, boli odvolaní. Miesto ministra financií zaujal Erdoğanov zať. Ten odmieta akékoľvek navyšovanie sadzieb, ktoré by ďalej zabrzdilo ekonomický rast.

Turecká centrálna banka na trhu intervenuje, aby oslabovanie domácej meny zastavila, no neúspešne. Počas tohto roka už predala 110 miliárd dolárov bez väčšieho efektu. Záujem ľudí kupovať valuty a zlato je silnejší.

Dôvera sa stráca

Turecká líra dlhodobo oslabuje nielen voči americkému doláru, ale keďže ten v súčasnosti oslabuje voči zlatu, tak prepad hodnoty líry voči zlatu je obrovský. Za posledných 5 rokov sa cena hodnoty jednej unce zlata zvýšila voči tureckej líre takmer 5-násobne.

Mnoho Turkov nemá záujem toto riziko podstupovať aj do budúcna, a preto začali v masovom meradle nakupovať zlato. Len za posledné dva týždne doň naliali peniaze v hodnote sedem miliárd dolárov.

Podľa odhadov Turci držia „pod matracom“ zlato v objeme obrovských 5-tisíc ton, keďže žltý kov bol vždy ich preferovaným zdrojom ochrany voči inflácii. Tí, ktorí ho nemajú, sa snažia ho získať.

„Hovorím so stovkami ľudí, ktorí rozmýšľajú, že predajú svoje autá a domy na to, aby investovali do zlata,“ hovorí pre Reuters jeden z obchodníkov so zlatom.  

Následky sa nestratia

Turecký hrubý domáci produkt vyjadrený v amerických dolároch klesol od svojich maxím 950 miliárd v roku 2013 na 750 miliárd na konci minulého roka. To najhoršie však príde v tomto roku.

Pokles životnej úrovne o štvrtinu sa nemusí skončiť len nákupmi dolárov či zlata. Práve koronakríza je hlavným dôvodom, prečo sa otriasa nedemokratický režim v Bielorusku a čoskoro sa môže aj v Rusku, Thajsku, Brazílii či Turecku.

Všetko však potrebuje povestný spúšťač. V Bielorusku to boli prezidentské voľby. V Turecku to môže byť snaha prezidenta znárodniť zlato. Tak ako to v 30. rokoch spravil americký prezident F. D. Roosevelt. 

 

Zdroj : trend.sk