Centrálne banky: Zlato má nulové riziko

Po takmer 50 rokoch centrálne banky povedali: 
"Je rovnako bezpečné vlastniť zlato, ako vlastniť doláre alebo eurá."

Prvého apríla 2019 vstúpila do platnosti časť Bazilejských dohôd III,
ktorá sa týka zlata ako rezerv centrálnych bánk. Najprv v krátkosti, čo
sú tie Bazilejského dohody a potom, čo s tým má zlato. 

Čo sú Bazilejské dohody?
Je to súhrn dohôd Basel I, II a III (Bazilej), ktoré v jednoduchosti
upravujú bankové pravidlá pre banky na celom svete. Týkajú sa kontroly
bánk a upravujú hlavne to, koľko, ktorá banka môže poskytnúť úverov tak,
aby to bolo bezpečné – tzv. Kapitálová primeranosť. Samozrejme, tieto
dohody upravujú aj veľa ďalších vecí, ale toto je podstatné. Posledné
dohody, Basel III, majú nastaviť postupne pravidlá až do roku 2027.

Prečo Bazilejské dohody?
Vo švajčiarskom meste Bazilej sídli Banka pre medzinárodne platby (BIS –
Bank for International Settlements). Vznikla ako prvá medzinárodná
finančná organizácia na to, aby vyrovnala platby po I. svetovej vojne.

Neskôr sa „starala“ o Bretton-woodsky menový systém, pomáhala centrálnym
bankám po celom svete a dohadovala napríklad podmienky pre Európsku
centrálnu banku ECB. Dlhodobo určuje pravidlá pre bankový sektor. Jej
členmi je 55 centrálnych bánk a nazýva sa centrálna banka centrálnych
bánk.
Je opradená tajomstvami a historkami od manipulácie ceny zlata, účelovo
vytvorených kríz v jednotlivých krajinách až po skryté riadenie svete. V
postate to posledné je pravda, keďže šéfuje všetkým centrálnym bankám .

Kapitálová primeranosť.
Znamená to, koľko musí mať banka vlastného kapitálu, aby v prípade
potreby mohla pokryť straty z aktív (majetku), ktorý vlastní v prípade,
ak klesne cena majetku. Na začiatku si zoberme príklad bežného
podnikateľa – včelára.

Má majetok (zásoby medu) v hodnote 10 000 EUR. Má
určité riziko, lebo ak klesne cena medu, bude ho musieť predať za menej
a stratu musí vyrovnať z vlastného vrecka. Otázkou ostáva, aké riziko má
med. 0% alebo 50%?
Ak „múdre hlavy“ určia, že cena môže klesnúť o maximálne 50%, tak bude
riziko medu 50%. Teda majetok včelára môže klesnúť o 50% - 5000 EUR.
A teraz stanovíme kapitálovú primeranosť, koľko musí mať včelár
vlastného majetku, aby vedel pokryť straty. Ak povieme, že 100%, musí
mať celých 5 000 EUR, aby vykryl prípadne straty. Ak nám stačí 20%,
stačí, že bude mať 1 000 EUR (20% z 5000 EUR). Jednoducho, určíme
percento kapitálovej primeranosti. Teda koľko musí mať vlastných zdrojov
na to, aby pokryl prípadne straty z poklesu ceny majetku.

Kapitálová primeranosť v bankách. Majetkom banky sú 2 hlavné zložky:

• čo banka vlastní – budovy, počítače, nakúpené štátne dlhopisy, zlato,
hotovosť a iné finančné aktíva.

• čo banke dlhujú ľudia alebo firmy – všetky úvery – hypotéky,
spotrebné, firemné a pod.

Každý majetok má presne stanovené riziko. Hotovosť má riziko 0%. To
znamená, že ak by banka mala iba hotovosť, nemusí mať žiaden vlastný
kapitál, lebo by jej majetok bol 0% rizikový. Štátne dlhopisy s
najvyššou kvalitou AAA majú tiež 0%. Nikto teda nečaká, že stratia
odrazu hodnotu.

Slovenské dlhopisy majú riziko 20%. Hypotéky priemerne 35%
- podľa výšky hypotéky (či je 100% alebo 50% a pod. Ak ale meškáte so
splátkou viac ako 3 mesiac, tak riziko stúpa až na 150%. Ostatné úvery
(kreditky, spotrebné) majú riziko 75%.

Je logické, že ak banka bude mať napríklad veľa 100% hypoték, zvyšuje to
riziko nesplatenia úverov a v prípade problémov s hypotékami jej veľmi
klesne majetok a straty musí nejako vyrovnať.

Banky všetok svoj majetok prepočítajú podľa toho, akú riziko má každá
položka a zistia jeho výslednú hodnotu. Bazilejské dohody určujú, koľko
percent musí mať banka vlastného kapitálu oproti tejto hodnote majetku.
V roku 2019 to je spoločná hodnota 13%.

Zisk alebo bezpečnosť.
Banky, ktoré poskytujú iba veľmi bezpečné úvery, alebo majú nakúpené
veľmi bezpečné dlhopisy, majú výhodu, lebo potrebujú menej vlastného
kapitálu, aby splnili kritéria. Úvery, ktoré majú, sú totiž málo
rizikové. Na druhú stranu majú malý zisk, lebo málo rizikové úvery alebo
dlhopisy majú malý úrok a tým pádom zisk.

Preto niektoré banky riskujú a požičiavajú tak, aby získali čo najvyšší
zisk. Potom ale porušujú pravidlá a musia mať buď vysoké vlastné zdroje,
ale sa musia „upokojiť“. Kapitálová primeranosť je dobré pravidlo a je
prenesene môžeme povedať, že je to „bič na chamtivosť“.

Prečo Bazilejské dohody III riešia zlato?
Zlato bolo doteraz v majetku bánk ohodnotené rizikom 50%, teda ak banka
mala nakúpené zlato, riziko bolo 50%. Naproti tomu hotovosť alebo
rezervy v mene mali riziko 0%. Je to logické, lebo ak raz máte 1000 EUR, síce
infláciou peniaze strácajú hodnotu, ale aj o rok budete mať 1000 EUR.
Dokonca aj niektoré úvery mali menšie riziko ako zlato. Je možné
povedať, že banky počítali s tým, že cena zlata môže klesnúť nárazovo aj
o 50%.

Od 1.4. začala platiť časť Bazilejskej dohody III, ktorá hovorí o tom,
že zlato má 0% riziko. Defacto to znamená, že ak banka vlastní cash v
eurách, alebo zlato, je to to isté. Zlato predstavuje nulové riziko a
banky v podstate povedali, že neočakávajú pokles ceny zlata (aspoň nie
veľký a trvajúci). V podstate Bazilejské dohody potvrdili, že zlato sú
peniaze. Na 100%.

Roky bolo pre banky najbezpečnejšie vlastniť eurá, doláre alebo inú
pevnú menu. Odteraz je to aj zlato. Preto očakávame, že v nasledujúcich
mesiacoch a rokoch bude zo strany bánk silnejší dopyt po zlate. Niektorí
autori uvádzajú, že začína nový zlatý štandard. Či to je pravda, uvidíme
v najbližších rokoch, lebo ešte stále tú máme menový systém založený na
dolári. Uvidíme dokedy. A bude cena zlata odteraz prudko rásť? Banky si
myslia, že klesať určite nebude, keďže má riziko 0%.

 

Zdroj: mastosro.sk