Ako sa jeden miliardár stal optimistom na cenu zlata?

Hugo Salinas-Price, zástanca tvrdej meny (stabilnej) a zakladateľ mexického maloobchodného reťazca Elektra, v nasledujúcom článku vysvetľuje, ako sa z neho stal optimista na hodnotu zlata a mincí zo zlata.

Ako sa zo mňa stal optimista na zlato – Hugo Salinas Price

Môj otec bol Hugo Salinas Rocha – „Salinas“ bolo priezvisko jeho otca a „Rocha“ bolo priezvisko jeho mamy; zvyk používania priezvisk oboch rodičov je v Latinskej Amerike bežný. Otec bol úspešný obchodník v Mexiko City a v 30-tych rokoch mal obchod v centre Mexiko City. Obchod patril spoločnosti, ktorú založil jeho otec, Benjami Salinas Westrup a partnerom v obchode mu bol jeho švagor Joel Rocha Barocio; názov spoločnosti bol kombináciou ich iniciál: „SyR“ („y“ znamená „a“ v španielčine)

Narodil som sa v roku 1932. Ako malý chlapec som sa po škole veľmi rád hrával v otcovom obchode a jedno popoludnie, keď som mal možno tak osem rokov, jeden z obchodných zástupcov vybral z vrecka svojej vesty dve zlaté mince (v tých časoch muži nosili vesty). Boli to veľké, 1,2 uncové zlaté „Centarios“, ktoré boli vyrazené na oslavu stého výročia Mexickej nezávislosti, Španielska roku 1810. Predajca sa s nimi chvíľu hral, potom mi ich priložil k uchu a nežne sa dotkol jednej mince druhou. Ten zvuk bol úžasný zvuk čistého zlata.

Pár rokov neskôr, ako sa môj otec vracal z obchodu, vytiahol z vrecka kabáta lístok lotérie a povedal: „Tento lístok nebol víťazný, ale môžeš zaň dostať náhradu v hodnote 100 pesos. Dám ti tých 100 pesos. Čo by si si chcel za ne kúpiť?“ Bez váhania som mu odpovedal: „Kúp mi nejaké zlaté mince!“. Tak na nasledujúci deň ma predavač z otcovho obchodu zobral na krátku prechádzku z centra do bočnej uličky. Traja alebo štyria muži v oblekoch a klobúkoch – muži nosili na verejnosti klobúky v 40. rokoch – stáli na okraji chodníka a štrngali zlatými mincami. Boli to obchodníci so zlatom a zvonenie zlatom bol spôsob, ako upútať pozornosť zákazníkov.

V tých časoch sa používali ako peniaze strieborné pesos a mohli byť zamenené za zlaté pesos v kurze päť strieborných pesos za jedno peso. Najmenšia zlatá minca bola minca 2 pesos, s obsahom 1,5 gramov čistého zlata, takže každá stála desať strieborných pesos. Takže, na chodníku v centre Mexiko City, som mojich 100 strieborných pesos zamenil za desať zlatých 2 pesos mincí.

Šiel som domov s mojimi zlatými mincami a rovno som ich dal do otcovho sejfu, ku ktorému som poznal kód. Mince boli v tom sejfe jedinou hodnotnou vecou a z času na čas som otvoril sejf, len aby som sa mohol pozerať na tie krásne zlaté mince. A tak sa zo mňa stal Zlatý Chrobák už vo veku 10 rokov.

Keď som mal 14 rokov, v roku 1946, zobrali ma do školy do mesta v USA, z ktorého pochádzala moja mama. Jediný človek ktorého som tam poznal, bola moja babka z maminej strany, ale všetci vedeli, kto som bol ja – syn Norah, dievčaťa z rodiny „Price“, ktoré sa vydalo za Mexičana v roku 1931 a odišlo žiť do Mexika. Strávil som tam tri roky na strednej škole a môj čas strávený v USA som si veľmi užíval.

Počas mojich dní v škole mi ani len nenapadlo, že zo všetkých ľudí v tom malom mestečku, som bol pravdepodobne jediný – a dokonca jediný mladý človek – ktorý videl zlatú mincu a už ani nehovorím o tom, že nejakú vlastnil. Američania stále, vo všeobecnosti, nevedia príliš o zlatých peniazoch, lebo v roku 1933 im ich Franklin Delano Roosevelt zabavil, a vlastnenie zlata bolo znova povolené až v roku 1971, a to vďaka úsiliu veľkého Američana Jima Blancharda.

Čo sa stalo s mojimi skrytými 2 pesovými zlatými mincami? Stále ich mám, po všetkých tých rokoch – teraz mám 84 rokov. Pomaly ale isto ich hodnota rastie a stále sa dajú zohnať aj dnes, v kurze 1 523 pesos za jednu. Čo je vlastne 1 523 000 pesos, ak odoberieme umelú revalváciu našich mexických peňazí z roku 1993, kedy 1 000 pesos bolo konvertovaných na 1 „nové“ peso. Takže moje zlaté mince išli z hodnoty 10 strieborných pesos v roku 1942, na 1 523 000 papierových pesos za približne 74 rokov.

Mám tú česť nazývať Huga mojim osobným priateľom. Jeho poznanie histórie sa nedá nazvať inak ako úžasné.

Hugo je neúnavný zástanca pevných mien a prezident Mexickej Občianskej Asociácie Za Striebro. Jeho misiou je, aby Mexiko začalo používať striebro ako legálnu menu.

Želáme mu úspech.

Zdroj: SafeHaven, GoldMoney